Pred týždňom sme v liturgii načali 4. kapitolu listu Efezanom, ktorou sa začína druhá časť celého spisu. Tá ma parenetický (poučný) charakter. Po minulonedeľnej výzve na jednotu sa tak opäť duchovne pripájame k prvotným adresátom listu, aby sme sa nechali formovať slovami s apoštolskou autoritou. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z listu Efezanom (4, 17. 20-24):
Minulého týždňa sme vstúpili do listu Efezanom a to silno hymnickým štýlom, ktorý bol výzvou pre nejedného lektora na liturgii. Aj úryvok z druhej kapitoly, ktorý máme pred sebou teraz, sa vyznačuje riadnou dávkou poetizmu. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z listu Efezanom (2, 13-18): Bratia, v Kristovi Ježišovi ste sa teraz vy, čo ste
V nedeľných čítaniach obdobia „Cez rok“ nás čaká posledný úryvok z Druhého listu Korinťanom. Pochádza z jeho predposlednej kapitoly, ktorá je súčasťou poslednej ucelenej časti spisu. V kapitole 10 sa totiž Pavol „opäť“ vracia k svojej obrane. Jazyk záverečných štyroch kapitol je však tak nezvyčajne ostrý a expresívny, že túto sekciu mnohí považujú za pôvodne samostatný list. Mohlo by dokonca ísť
Pokračujeme v čítaní Pavlovho listu do Korintu. Stále sa pohybujeme v jeho prvej časti (2 Kor 1-7), kde autor opisuje a obhajuje svoju apoštolskú činnosť. Vybraný krátky úryvok z 5. kapitoly nám opäť dáva hlbšie nahliadnuť, ako sa na svoje poslanie díval Apoštol národov. Zhrnúť by sa dal do dvoch bodov: motivácia láskou a nové poznanie Krista. Celý
V katolíckej tradícii sme sa po Turícach opäť vrátili do liturgické obdobia „Cez rok“. To nás opäť vovádza do svojho vlastného cyklu nedeľných kontinuálnych čítaní epištol. Podľa tohto poriadku sa 10. nedeľou cezročného obdobia v tomto roku dostávame k Druhému listu Korinťanom. A to hneď do jeho 4. kapitoly. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z Druhého listu
Sviatky Turíc nám v tomto roku ponúka známy úryvok z listu Galaťanom, ktorý obsahuje dva katalógy. Skutkov tela a ovocia Ducha. Druhý zoznam je častou súčasťou toho, čo sa musí naučiť birmovanec pred skúškou. Skúsenosť nás však učí, že memorovanie samo o sebe nemá žiaden efekt. A ak sa aj treba niečo naučiť naspamäť, tak preto, aby nad tým
Dnes sa dostávame k asi najznámejšiemu výroku z Jánových listov. Aj ten, kto o Božie slovo nemá záujem asi počul krátky výrok „Boh je láska“. Ide o výpoveď, ktorá nielen dobre znie aj v sekulárnom prostredí, ale ktorá sa pretavila do formy vieroučnej poučky. A navyše tu nejde o nejaké vytrhnutie z textu, keďže láska je najsilnejšou témou celého Prvého Jánovho listu. Pozrime
Jednou z najsilnejších tém Prvého Jánovho listu je láska. Hovoria o nej aj jeho veľmi známe prvé dve verše z tretej kapitoly. Ale nielen o tom. Náš krátky úsek obsahuje pre čitateľov veľmi pôsobivé povzbudenie a uistenie o tom, že sú Bohom milovaní. Viac si môžete prečítať už tu. Čo je však ďalej zaujímavé je, že tu vidíme ako pisateľ
Tohtoročné veľkonočné obdobie budeme v nedele čítať z Prvého Jánovho listu. Ide o spis, ktorý odborníci zaradzujú medzi takzvanú jánovskú literatúru v Novom zákone. Tradične sem patria aj ostatné dva listy, evanjelium a Apokalypsa. To čo ich spája je, že už staroveká Cirkev za ich autora považovala apoštola Jána. Okrem Apokalypsy sa však nikde autor nepredstavuje pod týmto menom. Oveľa
Druhé čítanie na Kvetnú nedeľu patrí každý rok tomu istému úryvku z Pavlovho listu Filipanom. Konkrétne ide o kristologický hymnus z jeho druhej kapitoly. O jeho blízkom kontexte v rámci listu som už písal tu. Takisto si môžete prečítať aj pohľad naň od môjho kolegu Matúša Imricha. Teraz teda predstavím niekoľko vlastných myšlienok. Celý text zamyslenia nájdete tu.