Ako niekoho upozorniť, že koná zle? Alebo, že jeho postoj je úplne zvrátený? Pre niektorých ide o takú nepríjemnú záležitosť, že sa tomu radšej vyhnú. No Božie slovo tejto nedele to považuje za povinnosť. Evanjeliový model to kladie do osobnej roviny. Ide tu o "prehrešenie voči vlastnej osobe.". Tu Matúš ponúka klasický postup, ktorý
Pán Ježiš Túto nedeľu odovzdáva kľúče Petrovi (Mt 16, 13-20) a na jeho viere buduje Cirkev. Prvé čítanie ho spája s Izraelskou monarchiou a teda „kľúčom Dávidovým“ (Iz 22, 19-23). V obidvoch prípadoch ide o Božie projekty budované s pomocou krehkej ľudskej zložky. Neostáva teda nič iné, iba pripojiť parafrázovanú modlitbu záveru Žalmu 138: „Pre svoje večné milosrdenstvo neopusť nás,
V čítaniach 15. nedele v roku A počujeme ako Ježiš (Mt 13, 1-23) a prorok Izaiáš (Iz 55, 10-11) využívajú obrazy z prostredia poľnohospodárstva, aby nimi opísali účinnosť Božieho slova. Veľmi vhodne sú k nim priradené aj agrikultúrne verše Žalmu 65. Druhovo sa Ž 65 zaradzuje medzi chválospevy a vďakyvzdania. Jeho obsahom je vďaka za odpustenie a úrodu. Rozdeliť sa dá
„Kto vás prijíma, mňa prijíma.“ (Mt 10,40) To je jedna z inštrukcií, ktoré v nedeľnom evanjeliu dáva Kristus apoštolom v tzv. „Misijnej reči“. Predobrazom tejto pravdy je rozprávanie o pohostinnosti, ktorú preukázala neplodná sunamská žena voči prorokovi Elizeovi. Ako odmenu jej za to Boží muž vyprosí splodenie syna (2 Kr 4, 8-12a. 14-16a). Na toto preukázané milosrdenstvo nadväzujú
Ako medzispev si na svätých omšiach zvykneme po prvom čítaní vypočuť text z niektorého žalmu. No aj toto pravidlo má výnimky. Biblia totiž okrem Žaltára vo svojich obidvoch častiach obsahuje aj množstvo iných poetických textov. Piesne a básne veľmi obľubovali napríklad proroci a apoštoli. Často ich do úst postáv vkladali aj autori naratívnych textov. S jedným takýmto príkladom
Ak by sme sa spýtali na textovo najrozsiahlejšiu knihu Biblie, tak by sme ľahko prišli k Žaltáru. V podstate ide o zbierku 150 náboženských piesní a teda má z iného pohľadu táto kniha 150 kapitol. Štatisticky však pri prvenstvách tohto spisu nekončíme. Kniha žalmov zároveň obsahuje najkratšiu (Žalm 117 s dvoma veršami) ako aj najdlhšiu kapitolu (Žalm 119) „knihy kníh“,
Boh si vyvolil to, čo je svetu slabé. To je priama téma druhého čítania z Prvého listu Korinťanom v túto nedeľu (1, 26-31). A nezvyčajne, keďže si väčšinou cyklus čítaní epištol žije v nedele vlastným životom, pekne zapadá do témy celej bohoslužby slova. Tá vrcholí v evanjeliu, ktoré nám podáva začiatok 5. kapitoly (vv. 1-12a) z Matúša a teda aj začiatok
Vianočné obdobie, ktoré sa končí nedeľou Krstu Pána, strieda v súčasnej latinskej katolíckej tradícii prvá, kratšia časť takzvaného obdobia „cez rok“. Bude trvať až do Pôstu. Čo sa týka nedeľnej bohoslužby slova, je toto obdobie typické tým, že sa v ňom v trojročnom cykle postupne číta niektoré zo synoptických evanjelií. No túto nedeľu sa ešte obzrieme za
Posledná nedeľa pred adventom je v katolíckej tradícii prežívaná ako slávnosť Krista, Kráľa celého sveta. Tohto roku sú liturgické lekcie vybrané tak, aby zvýrazňovali obraz Krista Pantokrátora (z gr. „vševládca“), ktorý príde na konci časov ako sudca. Čo sa týka epištoly, na čítanie sa ponúka úryvok z predposlednej, teda 15. kapitoly Prvého listu Korinťanom.
Úryvok, ktorý budeme počúvať v túto nedeľu je zo záveru Prvého listu Solúnčanom. Zapadá do širšieho celku, ktorý sa začína už v predošlej, 4. kapitole veršom 13 a končí sa veršom 11 v 5. kapitole. Celý oddiel má eschatologický charakter. Pavol tu veriacich v Solúne na jednej strane potešuje a na strane druhej povzbudzuje. Potešuje ich v žiali za tými, ktorí