Začiatok Obdobia cez rok patrí v nedeľnom druhom čítaní Prvému listu Korinťanom. Jeho čítanie pokračuje, po úvode (1,1-3), ktorý sme počuli minulý týždeň a po vďakyvzdávaní (1,4-9), ktoré liturgia vynecháva, dnešným úryvkom (1,10-13.17). Ten je tiež trochu skrátený, keďže verše 14-16 sú v liturgickom čítaní vynechané. Pavol, po úvodných častiach, prechádza, takpovediac, in medias res
Nedeľná bohoslužba slova má v rímskokatolíckej liturgii počas obdobia cez rok dve línie. Prvou a hlavnou je čítanie evanjelia na pokračovanie. V tomto ročnom cykle je určené to Matúšovo. Pravda, začne sa v skutočnosti až o týždeň. Jemu je prispôsobené prvé čítanie zo Starého Zákona a žalm. Druhú nezávislú líniu je kontinuálne čítanie epištoly v druhom čítaní. Tohto roku začíname Prvým
Úryvok, ktorý počúvame v liturgii na Slávnosť Krstu Krista Pána je nesmierne dôležitý. Počúvame časť z Petrovej reči, ktorú môžeme nazvať kerygmou, teda základným ohlásením viery v Ježiša Krista. Text je významný pre dnešnú slávnosť preto, lebo vidíme, ako sa pri prvom ohlasovaní viery v Ježiša začínalo hlavne od udalosti jeho krstu: „Vy viete, čo sa počnúc od Galiley
Pavlove listy sú známe aj tým, že obsahujú poetické časti známe ako chválospevy či hymny. Podľa odborníkov väčšinu z nich neskomponoval, ale prebral ich z liturgickej praxe ranného kresťanstva. Touto formou sa zvyčajne opisuje niečo, čo uniká suchej analytickej schopnosti rozumu. Hymny bývajú preplnené emóciami, ktoré sa naplno iste prejavovali pri ich spoločnom prednese počas bohoslužby. A tak,
Už po tretí raz sa počas tohtoročného adventu stretávame s Listom Rimanom. Tematika bohoslužby slova poslednej nedele pred Vianocami má nabudiť bezprostredné očakávanie Ježišovho narodenia. Zo Starého Zákona čítame Izaiášovo proroctvo kráľovi Achazovi (Iz 7, 10-14) a evanjeliova stať z Matúša opisuje zvestovanie Jozefovi (Mt 1, 18-24). Spojivo tvorí motív kráľovského potomka. A čo na to Pavol? Celý
Dnešný úryvok sa nachádza v záverečnej časti Jakubovho listu. Ak sa pozrieme do kontextu, neujde nám, že práve dnešnými slovami nastáva v texte istý zlom. V stati, ktorá im predchádza autor listu tvrdo atakuje boháčov, ktorí zadržiavajú mzdy. Poukazuje na pominuteľnosť bohatstva a jeho neužitočnosť v deň súdu. Slovami z dnešného úryvku sa autor znova prihovára kresťanskej komunite, čo môžeme
Tak ako to bolo v prvej aj v druhej adventnej nedeli siaha liturgia v druhom čítaní po úryvku z Listu Rimanom. Obidva úryvky pochádzajú z druhej časti listu, v ktorej sa Pavol zaoberá praktickými pokynmi pre kresťanov (12,1-15,13). Aj táto časť sa dá rozdeliť na dve polovice. V prvej (k. 12, 13) – odkiaľ bol minulotýždňový úryvok - sa k problémom vyjadruje
Bohoslužba slova sa v prvej fáze adventu zameriava na texty s eschatologickou perspektívou, najmä na druhý príchod Krista. Také je evanjelium Prvej adventnej nedele, a aj druhé čítanie z Pavlovho Listu Rimanom má toto zameranie. Tento list patrí medzi tie, ktoré pochádzajú priamo od Pavla. Zdá sa pravdepodobné, že ho Pavol píše z Korintu na konci svojej tretej
List Galaťanom je určený pre viacero komunít v regióne Galácia, v ktorom sa nachádza aj dnešné hlavné mesto Turecka, Ankara. Je to jeden z najvášnivejších Pavlových listov, v ktorého úvode dokonca preskakuje zvyčajné vďakyvzdávanie a vrhá sa priamo do jadra problému, ktorý chce rozoberať. Istí evanjelizátori zo židovstva ohlasovali v tamojších cirkvách, že s prijatím evanjelia o Ježišovi je nevyhnutné podrobiť sa tiež
V textoch Jánovho evanjelia o stretnutí učeníkov so zmŕtvychvstalým Ježišom sa napĺňajú Ježišove slová, ktoré vyslovil v jeho veľkej reči pri Poslednej večeri. Ježiš vtedy učeníkom povedal: „Odídem a prídem k vám“ (Jn 14,28a). Jánovo evanjelium v 20. kapitole pre stretnutie učeníkov so Zmŕtvychvstalým nepoužíva sloveso „zjaviť sa“, ale „prísť“ – Ježiš prichádza medzi svojich učeníkov, ktorí boli zhromaždení pospolu. Zhromaždení sú