Čítanie epištoly na Veľkonočnú nedeľu nám každý rok ponúka dve možnosti. Jednou z nich sú prvé štyri verše z tretej kapitoly listu Kolosanom. V rámci konkrétneho biblického spisu sa týmito veršami začína nabádavá (exhortatívna) časť listu. Zjednodušene sa v tomto prípade dá povedať, že to čo ponúkol autor najprv vo svojej náuke, chce teraz zdôrazniť z pohľadu praxe. A vskutku sa
Na Kvetnú nedeľu, keď rozjímane o Pánovom umučení, počúvame v liturgii sv. omše nádherný hymnus o Kristovi z Listu Filipanom (2,6-11). Je ľahké vypozorovať, že hymnus má dve základné časti: v prvej sa hovorí o Ježišovom ponížení (2,6-8) a v tej druhej o jeho povýšení (2,9-11). Bohatosť tohto textu by si zaslúžila rozsah, na ktorý tu teraz nie je priestor, preto sa dnes
Po dvoch týždňoch sa druhé čítanie nedeľnej liturgie opäť vracia k listu Rimanom. Krátky úsek je zase vybratý z náukovej časti listu. Pavol v nej veriacim v Ríme predstavuje svoju teológiu štýlom porovnávania. Do protikladu stavia Zákon a vieru, hriech a milosť, odsúdenie a ospravedlnenie. Ôsma kapitola v tomto rytme postupne prechádza do otázok praktického života. Veriaci by podľa Pavla prijatím ospravedlnenia cez
List Efezanom má svoje osobité vlastnosti. V prvom rade, jeho adresovanie Efezanom vzbudzuje veľké podozrenie a s najväčšou pravdepodobnosťou bolo dodané len neskôr. V najstarších rukopisoch totiž označenie adresátov chýba a nájdeme dokonca rannokresťanských autorov, ktorí tento list považujú za list Laodicejčanom. Okrem úvodu a záveru nepôsobí veľmi ako list, ale skôr ako homília alebo katechéza. Svojím štýlom sa odlišuje
Väčšina z nás bude tieto nedele ochudobnená o „živé“ bohoslužby. Jedna z málo vecí, ktoré si z nich ale môžeme zobrať aj do súkromia, je Božie slovo. Preto nech nám aj ono ostáva posilou pri našom odlúčení od spoločenstva a eucharistie. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z listu Rimanom (5, 1-2. 5-8) Bratia, ospravedlnení z viery, žijeme v
Druhý list Timotejovi spolu s Prvým listom Timotejovi a Listom Títovi sa zvyknú označovať ako Pastorálne listy. Tieto listy majú spoločné nie len to, že sú adresované jednotlivcom, Pavlovým spolupracovníkom, ktorí sú teraz na čele prvých cirkevných obcí, ale zdieľajú aj mnohé témy a štýl. Mnohí zdôrazňujú, že na ich dobré pochopenie je dôležité čítať ich spolu. Ich
Kresťanský svet v tomto čase vstúpil do veľkonočného okruhu. Začína prípravným pôstnym obdobím. Čo sa týka druhého čítania v nedeľnej bohoslužbe rímskokatolíkov, tak nastáva oproti cezročnému obdobiu zaujímavý obrat. Obsahom si mení funkciu s prvým čítaním. To znamená, že kdežto prvé čítanie si žije tak trochu svojím vlastným životom (v pôste sú predstavené hlavné udalosti
Pavol pokračuje v rozvíjaní tém, ktoré predstavoval už od začiatku listu. Iste žiadnemu čitateľovi dnešného úryvku neunikne, že sa znova vracia k téme rozdelenia v kresťanskej komunite v Korinte na základe preferencií voči tomu-ktorému evanjelizátorovi, ktorý medzi nimi pôsobil. Na objasnenie celého problému, vo veršoch, ktoré predchádzajú dnešnej stati, Pavol používa dva príklady. Najprv hovorí o sejbe, polievaní a
Po týždni priamo nadväzujeme na ostatný liturgický úryvok z Prvého listu Korinťanom. Stále ostávame pri prvom predstavenom probléme okolo hlásania evanjelia. Pavol v ňom kritizoval skupinkovanie v kresťanskej obci na základe rečníckej kvality hlásateľa evanjelia. Tak vznikol medzi poslucháčmi dojem, že dôležitejšia je forma a nie obsah hlásania. Pavol pritom nepriamo naznačuje, že sa týmto ťažké, alebo nepopulárne
Slová dnešného úryvku z Prvého listu Korinťanom pokračujú v prehlbovaní myšlienky, ktorou sme ukončili čítanie pred dvoma týždňami: „Lebo Kristus ma neposlal krstiť, ale hlásať evanjelium, a nie v múdrosti slova, aby nebol vyprázdnený Kristov kríž,“ (1 Kor 1,17). Hovorí sa tu o kontraste v Pavlom ohlasovaní. To, čo robí toto ohlasovanie účinným, nie