V poslednú nedeľu rímskokatolíckeho liturgického roku sa nám predstavuje posledný úryvok z verejného Ježišovho pôsobenia v Matúšovom evanjeliu. Po podobenstve o poslednom súde (Mt 24,31-46) už začínajú Pašie. Toto podobenstvo je zároveň aj poslednou časťou záverečnej eschatologickej reči (k. 24.25). Obsah podobenstva predstavuje záver dejín farbistými apokalyptickými obrazmi. Apokalyptika sa v literatúre totiž vníma ako samostatný žáner. Jej najznámejším

V podobenstve o troch sluhoch, ktorým boli zverené talenty, vidíme aká dôležitá je predstava o Bohu, ktorú v sebe nosíme. Ježiš tu pokračuje v dlhej odpovedi učeníkom na otázku, kedy nastane jeho príchod a koniec sveta a aké bude toho znamenie (Mt 24,3). Dnešné slová sú teda adresované práve tým, ktorí sa rozhodli Ježiša nasledovať. Opäť tu môžeme

Podobenstvo o desiatich pannách patrí medzi najznámejšie časti evanjelia. Tvorí súčasť poslednej veľkej reči v Matúšovom evanjeliu (k. 24. 25), ktorú Ježiš predniesol pred rozprávaním o umučení. Témou tohto textového celku sú udalosti na konci sveta a výzva k bdelosti. Podľa toho dostala aj pomenovanie ako tkzv. eschatologická reč. Spomínané podobenstvo tvorí akýsi protipól podobenstvu, ktoré mu bezprostredne predchádza

Click edit button to change this text. V predošlých nedeliach sme sledovali Ježišove reakcie na otázky, ktoré mu kládli predovšetkým farizeji. Ako už bolo minule spomenuté, k týmto otázkam treba ešte pridať otázku saducejov o zmŕtvychvstaní. V následnosti Matúšovho evanjelia, po otázkach kladených Ježišovi, nasleduje jedna otázka, ktorú kladie Ježiš svojim oponentom. Zatiaľ čo Ježiš bravúrne zodpovedal

Nachádzame sa uprostred série sporov, ktoré viedli rôzne skupiny vtedajšieho judaizmu s Ježišom, po jeho vstupe do Jeruzalema. Opis nám dáva dokonca predstavu, ako keby k nemu jednotlivé skupiny pristupovali „na striedačku“. Po saducejoch a ich otázke o zmŕtvychvstaní  (Mt 22,23-33) nastupujú po porade s reakciou opäť farizeji. Téma problematiky je tentoraz najväčšie prikázanie. Hodno si pritom uvedomiť dve

Daniari a politici celého sveta sa z Ježišových slov dnešného evanjelia zaiste tešia, veď aj Ježiš, zdá sa, prikazuje poctivo platiť dane. Text, bez hlbšieho skúmania, naozaj môže nadobúdať dojem, že Ježiš sa tu venuje eticko-politickým otázkam, či dokonca, takpovediac, otázkam vzťahov Cirkvi a štátu. V dejinách interpretácie bol skutočne používaný aj na takéto účely. Pristúpme však k textu bližšie, aby

Čitateľ všetkých štyroch evanjelií  si v postupnom rozprávaní  o Ježišovom verejnom pôsobení všíma narastajúce napätie medzi Ježišom  a jeho odporcami. Tí sú reprezentovaní hlavne rôznymi skupinami vtedajšieho judaizmu. Rozpor vrcholí hlavne v posledných kapitolách pred pašiami, kde prerastá až do nenávisti a násilia. Vidno to aj na podobenstve o kráľovskej svadobnej hostine (Mt 22, 1-14), ktoré Ježiš predniesol v čase

Ježiš dnešným podobenstvom pokračuje vo svojej reči adresovanej skupinám, ktoré boli na čele náboženského systému vtedajšieho judaizmu: veľkňazom a starším ľudu. Dnešné slová priamo nadväzujú na podobenstvo o dvoch synoch z predošlej nedele a ako to uvidíme neskôr, ďalej rozvíjajú jeho myšlienku. Po počutí prvej vety o hospodárovi, ktorý vysadil vinicu, je ťažké nespomenúť si na obraz z Izaiáša 5,1-7, ktorý sa

Po tom ako Ježiš slávne vstúpil do Jeruzalema (Mt 21, 1-11), sa v Matúšovom evanjeliu začína opis udalostí Veľkého týždňa. Čas medzi týmto vstupom a pašiami zväčša vypĺňajú Ježišove kázania a jeho kontroverzie s predstaviteľmi oficiálneho judaizmu. Priestorovo sa odohrávajú na nádvorí chrámu, alebo v jeho blízkom okolí. V tomto úseku sa nachádza aj podobenstvo o dvoch synoch (21, 28-32), ktoré

Podobenstvo, ktoré sa nám predkladá na úvahu dnes sa končí slovami: „Tak budú poslední prvými a prví poslednými“ (Mt 20,16). To znamená, že podobenstvo dáva odpoveď na otázku, čo znamená, že poslední budú prvými a prvý poslednými. Toto tajomné tvrdenie tiež predchádza celé podobenstvo a spolu s ním tvorí súčasť Ježišovej odpovede na Petrovu otázku z konca predchádzajúcej kapitoly: