Pavol sa v pokračovaní čítania z Listu Rimanom venuje otázke, prečo kresťan nemôže dobrovoľne pokračovať v živote v hriechu. Mohlo by sa totiž zdať, že Pavlova argumentácia z predchádzajúcej kapitoly podporuje život v hriechu. Pavol totiž zakončil jednu časť svojej rozpravy o hriechu tvrdením: „kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozhojnila Božia milosť“
Väčšina komentátorov vidí verše 6-11 z 5. kapitoly ako súčasť celku 5,1-11. Naša stať je teda jeho druhou časťou. Avšak aj ona má svoje dva základné oddiely: vv. 6-8 a vv. 9-11. Celý náš úryvok je dovysvetlením a zdôvodnením toho, čo Pavol vyhlásil na konci prvej časti (v. 5) a síce: prečo kresťanská nádej nezahanbuje. Ide o nádej, že človek
Veľká časť kresťanov najbližšiu nedeľu slávi jednu z najpodstatnejších právd svojej vierouky. Tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Rímskokatolícke čítanie epištoly nám v tento deň tohto roku ponúka úplný záver Druhého listu Korinťanom. Odborne sa táto časť listu nazýva ako postskrip. V našom prípade obsahuje Pavlov pozdrav a požehnanie čitateľom. Výnimočnosť textu spočíva v jeho poslednom verši. Formula požehnania obsahuje jedno z nemnohých
Long time Našu veľkonočnú liturgickú lektúru Prvého listu Petrovho završujeme úryvkom zo 4. kapitoly. Slová, ktoré tu čítame naznačujú, že text bol napísaný v čase, kedy sa zo strany spoločnosti objavili prvé formy perzekúcie. Takto môžeme tento spis datovať do neskoršieho novozákonného obdobia. Začaté prenasledovania sa, ako vieme z dejín, stali charakteristickou črtou kresťanského
Stať z druhého nedeľného čítania sa do značnej miery podobá tej spred dvoch týždňov (2,20b-25). Vtedy boli slová adresované sluhom v domácnosti, ktorých situácia však mala slúžiť ako príklad pre všetkých členov kresťanského spoločenstva. Nie ten, kto musí znášať ťažkosti pre vlastné priestupky si zaslúži chválu, ale ten, kto trpí, hoci koná dobro. Najvyššou motiváciou k takémuto konaniu
Témou minulej nedele bol Ježiš ako pastier. Preto aj liturgia v čítaní Prvého listu apoštola Petra urobila skok až do druhej polovice druhej kapitoly. Teraz robí krok vzad a vracia sa o pol kapitoly nazad. Celý text zamyslenia nájdete tu Z Prvého listu apoštola Petra (2, 4-9) Milovaní, prichádzajte k Pánovi, k živému kameňu, ktorý ľudia
Dnešný úryvok je dobre známy najmä tým, ktorí sa modlievajú liturgiu hodín. Obsahuje totiž text, ktorý sa používa ako hymnus pri druhých vešperách v nedele Pôstneho obdobia. Zároveň je táto 4. veľkonočná nedeľa aj Nedeľou Dobrého pastiera. S touto témou nás spájajú záverečné slová dnešného úryvku: „Veď ste boli ako blúdiace ovce, ale teraz ste sa vrátili
Už od minulého týždňa počas nedieľ veľkonočného obdobia čítame Prvý list Petrov. Mnohí tento spis považujú za akúsi rannocirkevnú pokrstnú katechézu. Išlo o prax, ktorá sa neskôr rozvinula hlavne v staroveku, kedy sa význam iniciačných sviatostí vysvetľoval až po tom, čo ich krstenci na Veľkú noc prijali. Odborne sa to nazýva mystagógia – vovedenie do tajomstiev. Z toho
Úryvok z Prvého Petrovho listu je takmer z jeho samotného úvodu. Našim veršom predchádza len oslovenie adresátov. Autor listu sa prihovára kresťanom žijúcim v severozápadnej časti Malej Ázie. Hneď od samého začiatku upriamuje pozornosť svojich adresátov na večný život po smrti. Odhaľuje im väčší rozmer ich existencie než je len realita tohto pozemského života. Hneď