Dnešný úryvok je dobre známy najmä tým, ktorí sa modlievajú liturgiu hodín. Obsahuje totiž text, ktorý sa používa ako hymnus pri druhých vešperách v nedele Pôstneho obdobia. Zároveň je táto 4. veľkonočná nedeľa aj Nedeľou Dobrého pastiera. S touto témou nás spájajú záverečné slová dnešného úryvku: „Veď ste boli ako blúdiace ovce, ale teraz ste sa vrátili
Už od minulého týždňa počas nedieľ veľkonočného obdobia čítame Prvý list Petrov. Mnohí tento spis považujú za akúsi rannocirkevnú pokrstnú katechézu. Išlo o prax, ktorá sa neskôr rozvinula hlavne v staroveku, kedy sa význam iniciačných sviatostí vysvetľoval až po tom, čo ich krstenci na Veľkú noc prijali. Odborne sa to nazýva mystagógia – vovedenie do tajomstiev. Z toho
Úryvok z Prvého Petrovho listu je takmer z jeho samotného úvodu. Našim veršom predchádza len oslovenie adresátov. Autor listu sa prihovára kresťanom žijúcim v severozápadnej časti Malej Ázie. Hneď od samého začiatku upriamuje pozornosť svojich adresátov na večný život po smrti. Odhaľuje im väčší rozmer ich existencie než je len realita tohto pozemského života. Hneď
Čítanie epištoly na Veľkonočnú nedeľu nám každý rok ponúka dve možnosti. Jednou z nich sú prvé štyri verše z tretej kapitoly listu Kolosanom. V rámci konkrétneho biblického spisu sa týmito veršami začína nabádavá (exhortatívna) časť listu. Zjednodušene sa v tomto prípade dá povedať, že to čo ponúkol autor najprv vo svojej náuke, chce teraz zdôrazniť z pohľadu praxe. A vskutku sa
V textoch Jánovho evanjelia o stretnutí učeníkov so zmŕtvychvstalým Ježišom sa napĺňajú Ježišove slová, ktoré vyslovil v jeho veľkej reči pri Poslednej večeri. Ježiš vtedy učeníkom povedal: „Odídem a prídem k vám“ (Jn 14,28a). Jánovo evanjelium v 20. kapitole pre stretnutie učeníkov so Zmŕtvychvstalým nepoužíva sloveso „zjaviť sa“, ale „prísť“ – Ježiš prichádza medzi svojich učeníkov, ktorí boli zhromaždení pospolu. Zhromaždení sú
Textu z Jánovho evanjelia, ktorý sa predkladá na Slávnosť Zoslania Ducha Svätého sme sa venovali podrobnejšie už pred pár týždňami v zamyslení na 2. veľkonočnú nedeľu v roku A. Dnes by sme sa chceli zamerať podrobnejšie na tému udelenia Ducha, ako sa prezentuje v tejto stati a v Evanjeliu podľa Jána. V tomto ohľade sú dôležité najmä tri texty: Jn 7,37-39: V posledný,
V čase medzi slávením tajomstiev Ježišovho vystúpenia do neba a Turíc nám nedeľná liturgia ponúka ďalší úryvok z Ježišovej rozlúčkovej reči (Jn 13-17). Jej posledná časť (kap. 17) je od 16. stor. známa ako „veľkňazská modlitba“. Tento názov vychádza zo samotného opisu a štýlu. V. 1 udáva: „Keď to Ježiš povedal, pozdvihol oči k nebu a hovoril“. Ďalej nasleduje
Konkrétnym prejavom lásky k Ježišovi je zachovávanie jeho prikázaní. Pri týchto slovách sa treba rozpamätať najmä na knihu Deuteronómium. Najmä tam nachádzame rovnakú myšlienku, avšak vo vzťahu k Bohu: láska k Bohu sa prejavuje zachovávaním jeho prikázaní. Ako príklad by sme mohli spomenúť Dt 7,9: „A ty spoznáš, že Pán, tvoj Boh, je Boh mocný a verný, ktorý
Druhú polovicu veľkonočných nedieľ nás budú sprevádzať úryvky z tkzv. „Ježišovej rozlúčkovej reči“. Tú v Jánovom evanjeliu tvoria kapitoly 13. – 17. Celá je zasadená do scény, ktorú viac zo synoptických evanjelií poznáme ako posledná večera. Nasledujúce rozprávanie už hovorí o presune Ježiša s učeníkmi „za potok Cedron“ (18, 1), kde bola záhrada. Jej rozsah, témy i viaceré protiklady
Ježišova reč z evanjeliového čítania 4. veľkonočnej nedele v roku A je časťou väčšieho celku, ktorý siaha v 10. kapitole Jánovho evanjelia až po verš 21. V tomto celku môžeme ľahko vnímať jeho štruktúru, ktorá môže pomôcť k jasnejšiemu vnímaniu zmyslu textu. Zároveň môže pomôcť porozumeniu štýlu evanjelistu, ktorý sa môže zdať mätúci. Mohli by sme hovoriť o troch základných