Starozákonné texty to v rámci kresťanstva nikdy nemali ľahké. Niektoré z ich častí sú mysleniu po Kristovi zdanlivo tak odcudzené, že im je len ťažko rozumieť. Ba priam sú v bežnej praxi považované za nepoužiteľné a teda aj za zbytočné. Niet sa preto čo čudovať, že sa v dejinách po prelome letopočtov pravidelne stretávame s rôznymi podobami snáh odstrániť
Veľkonočné sviatky každý rok sprevádza Žalm 118. Už od počiatku bol v kresťanskej kerygme považovaný za starozákonný podklad pre obhajobu Kristovho vyvolenia (porov. Sk 4,11). Jeho slávny obraz zavrhnutého uholného kameňa na seba aplikoval už samotný Ježiš (porov. Mt 21,42; Mk 12,10; Lk 20,17). V samotnú nedeľu zmŕtvychvstania budeme počuť kúsky z jeho úvodu, strednej časti ako
Druhé čítanie na Veľkonočnú nedeľu ponúka dve možnosti, ktoré sú rovnaké vo všetkých liturgických rokoch. Prvá možnosť je z Listu Kolosanom (3,1-4). Krátky komentár k tomuto čítaniu si môžete prečítať tu. Tá druhá je z Prvého listu Korinťanom (5,6b-8). Pavol v tomto krátkom úryvku používa metaforický jazyk úzko spojený so slávením židovskej Veľkej noci, teda Paschy. Sviatok Pascha
Long time Našu veľkonočnú liturgickú lektúru Prvého listu Petrovho završujeme úryvkom zo 4. kapitoly. Slová, ktoré tu čítame naznačujú, že text bol napísaný v čase, kedy sa zo strany spoločnosti objavili prvé formy perzekúcie. Takto môžeme tento spis datovať do neskoršieho novozákonného obdobia. Začaté prenasledovania sa, ako vieme z dejín, stali charakteristickou črtou kresťanského
Stať z druhého nedeľného čítania sa do značnej miery podobá tej spred dvoch týždňov (2,20b-25). Vtedy boli slová adresované sluhom v domácnosti, ktorých situácia však mala slúžiť ako príklad pre všetkých členov kresťanského spoločenstva. Nie ten, kto musí znášať ťažkosti pre vlastné priestupky si zaslúži chválu, ale ten, kto trpí, hoci koná dobro. Najvyššou motiváciou k takémuto konaniu
Témou minulej nedele bol Ježiš ako pastier. Preto aj liturgia v čítaní Prvého listu apoštola Petra urobila skok až do druhej polovice druhej kapitoly. Teraz robí krok vzad a vracia sa o pol kapitoly nazad. Celý text zamyslenia nájdete tu Z Prvého listu apoštola Petra (2, 4-9) Milovaní, prichádzajte k Pánovi, k živému kameňu, ktorý ľudia
Dnešný úryvok je dobre známy najmä tým, ktorí sa modlievajú liturgiu hodín. Obsahuje totiž text, ktorý sa používa ako hymnus pri druhých vešperách v nedele Pôstneho obdobia. Zároveň je táto 4. veľkonočná nedeľa aj Nedeľou Dobrého pastiera. S touto témou nás spájajú záverečné slová dnešného úryvku: „Veď ste boli ako blúdiace ovce, ale teraz ste sa vrátili
Už od minulého týždňa počas nedieľ veľkonočného obdobia čítame Prvý list Petrov. Mnohí tento spis považujú za akúsi rannocirkevnú pokrstnú katechézu. Išlo o prax, ktorá sa neskôr rozvinula hlavne v staroveku, kedy sa význam iniciačných sviatostí vysvetľoval až po tom, čo ich krstenci na Veľkú noc prijali. Odborne sa to nazýva mystagógia – vovedenie do tajomstiev. Z toho
Úryvok z Prvého Petrovho listu je takmer z jeho samotného úvodu. Našim veršom predchádza len oslovenie adresátov. Autor listu sa prihovára kresťanom žijúcim v severozápadnej časti Malej Ázie. Hneď od samého začiatku upriamuje pozornosť svojich adresátov na večný život po smrti. Odhaľuje im väčší rozmer ich existencie než je len realita tohto pozemského života. Hneď
Čítanie epištoly na Veľkonočnú nedeľu nám každý rok ponúka dve možnosti. Jednou z nich sú prvé štyri verše z tretej kapitoly listu Kolosanom. V rámci konkrétneho biblického spisu sa týmito veršami začína nabádavá (exhortatívna) časť listu. Zjednodušene sa v tomto prípade dá povedať, že to čo ponúkol autor najprv vo svojej náuke, chce teraz zdôrazniť z pohľadu praxe. A vskutku sa