V túto nedeľu sa dostávame k najznámejšej časti z Jakubovho listu. Zhrnúť by sa dala do tézy: „Viera bez skutkov je mŕtva.“ V dejinách čítania týchto veršov sa Jakubov praktický pohľad často dával do kontrastu s teológiou milosti a viery apoštola Pavla. Jedným z príkladov je aj postoj reformátora Martina Luthera, ktorý tento spis nazval „slameným listom“ a vo svojom preklade

Liturgiou dnešnej nedele začíname čítať úryvky z Jakubovho listu. V rámci Nového Zákona patrí do podskupiny tkzv. katolíckych listov. Nemá to však nič do činenia s denomináciou. Tento termín sa používa pre 7 biblických listov, ktoré nie sú pomenované podľa adresáta, ale iba podľa ich autora. Už starokresťanský autor Euzébius  z Cézarey ich preto charakterizoval ako určené pre

Dnes si dovolím byť menej exegetický a viac úvahový. Pravidlá vzťahov v rodine, ktorých časť počúvame v dnešnú nedeľu z Listu Efezanom, na prvý pohľad veľmi nepasujú do súčasnej západnej mentality rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí. Máme naozaj aj dnes vykladať tieto Pavlove slová tak, že manželka sa má podriaďovať mužovi, a dokonca „vo

Dnešný text z Listu Efezanom (4,30–5,2) pokračuje v nabádaní veriacich ku konkrétnej forme správania. Pomenúva čo treba robiť a čomu sa treba vyhýbať. Pozrime sa bližšie na úvodné slová dnešného úryvku. Počúvame o výzve nezarmucovať Božieho Ducha. Tu použité sloveso λυπέω [lypeo], zarmútiť je odvodené od podstatného mena λύπη [lype], ktoré označuje predovšetkým bolesť duševnú,

Pred týždňom sme v liturgii načali 4. kapitolu listu Efezanom, ktorou sa začína druhá časť celého spisu. Tá ma parenetický (poučný) charakter. Po minulonedeľnej výzve na jednotu sa tak opäť duchovne pripájame k prvotným adresátom listu, aby sme sa nechali formovať slovami s apoštolskou autoritou. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z listu Efezanom (4, 17. 20-24):

Už na prvý pohľad môžeme vidieť, že ústrednou témou dnešného úryvku je povzbudenie kresťanskej obci, aby bolo vidno na ich živote ich príslušnosť ku Kristovi. Autor listu sa odvoláva na povolanie. Kresťanský spôsob života je povolaním. Grécky text tu doslova znie: „...aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorým ste boli povolaní.“ Aspekt povolania tak ešte

Minulého týždňa sme vstúpili do listu Efezanom a to silno hymnickým štýlom, ktorý bol výzvou pre nejedného lektora na liturgii. Aj úryvok z druhej kapitoly, ktorý máme pred sebou teraz, sa vyznačuje riadnou dávkou poetizmu. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z listu Efezanom (2, 13-18): Bratia, v Kristovi Ježišovi ste sa teraz vy, čo ste

Nedeľné čítanie z Nového zákona nám ponúka jeden z hymnov, ktoré v týchto spisoch nachádzame. Ten dnešný pochádza s listu, ktorý označujeme ako List Efezanom, hoci jeho identifikácia s touto cirkevnou obcou nie je úplne jednoznačná. Je tiež veľmi pravdepodobné, že list nepochádza priamo od Pavla, ale je skôr istým súhrnom jeho teológie. Tento hymnus

V nedeľných čítaniach obdobia „Cez rok“ nás čaká posledný úryvok z Druhého listu Korinťanom. Pochádza z jeho predposlednej kapitoly, ktorá je súčasťou poslednej ucelenej časti spisu. V kapitole 10 sa totiž Pavol „opäť“ vracia k svojej obrane. Jazyk záverečných štyroch kapitol je však tak nezvyčajne ostrý a expresívny, že túto sekciu mnohí považujú za pôvodne samostatný list. Mohlo by dokonca ísť

Dnešný úryvok môže znieť tak trochu komunisticky. Pavol vyzýva cirkev v Korinte k dielu lásky voči cirkvi v Macedónsku. Má pritom na mysli materiálnu, či finančnú stránku. Jedno spoločenstvo má prebytok, druhé nedostatok, a tak Pavol hovorí o „istom vyrovnaní“. Mohlo by to nabudzovať dojem, že všetci majú mať rovnako, podobne ako v ideáloch komunizmu.