Dnešný text z Listu Efezanom (4,30–5,2) pokračuje v nabádaní veriacich ku konkrétnej forme správania. Pomenúva čo treba robiť a čomu sa treba vyhýbať. Pozrime sa bližšie na úvodné slová dnešného úryvku. Počúvame o výzve nezarmucovať Božieho Ducha. Tu použité sloveso λυπέω [lypeo], zarmútiť je odvodené od podstatného mena λύπη [lype], ktoré označuje predovšetkým bolesť duševnú,

Pred týždňom sme v liturgii načali 4. kapitolu listu Efezanom, ktorou sa začína druhá časť celého spisu. Tá ma parenetický (poučný) charakter. Po minulonedeľnej výzve na jednotu sa tak opäť duchovne pripájame k prvotným adresátom listu, aby sme sa nechali formovať slovami s apoštolskou autoritou. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z listu Efezanom (4, 17. 20-24):

Už na prvý pohľad môžeme vidieť, že ústrednou témou dnešného úryvku je povzbudenie kresťanskej obci, aby bolo vidno na ich živote ich príslušnosť ku Kristovi. Autor listu sa odvoláva na povolanie. Kresťanský spôsob života je povolaním. Grécky text tu doslova znie: „...aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorým ste boli povolaní.“ Aspekt povolania tak ešte

Minulého týždňa sme vstúpili do listu Efezanom a to silno hymnickým štýlom, ktorý bol výzvou pre nejedného lektora na liturgii. Aj úryvok z druhej kapitoly, ktorý máme pred sebou teraz, sa vyznačuje riadnou dávkou poetizmu. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z listu Efezanom (2, 13-18): Bratia, v Kristovi Ježišovi ste sa teraz vy, čo ste

Nedeľné čítanie z Nového zákona nám ponúka jeden z hymnov, ktoré v týchto spisoch nachádzame. Ten dnešný pochádza s listu, ktorý označujeme ako List Efezanom, hoci jeho identifikácia s touto cirkevnou obcou nie je úplne jednoznačná. Je tiež veľmi pravdepodobné, že list nepochádza priamo od Pavla, ale je skôr istým súhrnom jeho teológie. Tento hymnus

V nedeľných čítaniach obdobia „Cez rok“ nás čaká posledný úryvok z Druhého listu Korinťanom. Pochádza z jeho predposlednej kapitoly, ktorá je súčasťou poslednej ucelenej časti spisu. V kapitole 10 sa totiž Pavol „opäť“ vracia k svojej obrane. Jazyk záverečných štyroch kapitol je však tak nezvyčajne ostrý a expresívny, že túto sekciu mnohí považujú za pôvodne samostatný list. Mohlo by dokonca ísť

Dnešný úryvok môže znieť tak trochu komunisticky. Pavol vyzýva cirkev v Korinte k dielu lásky voči cirkvi v Macedónsku. Má pritom na mysli materiálnu, či finančnú stránku. Jedno spoločenstvo má prebytok, druhé nedostatok, a tak Pavol hovorí o „istom vyrovnaní“. Mohlo by to nabudzovať dojem, že všetci majú mať rovnako, podobne ako v ideáloch komunizmu.

Pokračujeme v čítaní Pavlovho listu do Korintu. Stále sa pohybujeme v jeho prvej časti (2 Kor 1-7), kde autor opisuje a obhajuje svoju apoštolskú činnosť. Vybraný krátky úryvok z 5. kapitoly nám opäť dáva hlbšie nahliadnuť, ako sa na svoje poslanie díval Apoštol národov. Zhrnúť by sa dal do dvoch bodov: motivácia láskou a nové poznanie Krista. Celý

Verše 6 a 8 Pavol formuluje veľmi podobne a obsahujú aj veľmi podobnú myšlienku, avšak robí v nich aj istý dôležitý rozdiel. Pozrime sa teda najprv na to spoločné. Už na prvý pohľad si môžeme všimnúť takmer identickú formuláciu na začiatku 6. a 8. verša: „Sme plní dôvery...“ V slovenčine nemáme úplne adekvátny výraz pre grécke slovo, ktoré stojí za

V katolíckej tradícii sme sa po Turícach opäť vrátili do liturgické obdobia „Cez rok“. To nás opäť vovádza do svojho vlastného cyklu nedeľných kontinuálnych čítaní epištol. Podľa tohto poriadku sa 10. nedeľou cezročného obdobia v tomto roku dostávame k Druhému listu Korinťanom. A to hneď do jeho 4. kapitoly. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z Druhého listu