Pavol sa v dnešnom úryvku hrá s významom gréckeho slova πνεῦμα [pneuma], „duch“. Na jednej strane ho používa v zmysle „mať istú mentalitu“, konkrétne mentalitu otroctva (v. 15) a na strane druhej na označenie priameho Božieho pôsobenia, či jeho prítomnosti v človeku: „Duch adoptívneho synovstva“. Veriacemu, ktorý dáva Božiemu Duchu v živote priestor a je ochotný nechať sa ním viesť, je cudzia
Sviatky Turíc nám v tomto roku ponúka známy úryvok z listu Galaťanom, ktorý obsahuje dva katalógy. Skutkov tela a ovocia Ducha. Druhý zoznam je častou súčasťou toho, čo sa musí naučiť birmovanec pred skúškou. Skúsenosť nás však učí, že memorovanie samo o sebe nemá žiaden efekt. A ak sa aj treba niečo naučiť naspamäť, tak preto, aby nad tým
Dnešná stať je vybraná z celku, ktorý sa zaoberá témou lásky v kresťanskom spoločenstve a jej priamym súvisom s vierou v Ježiša Krista. Základné posolstvo tejto časti listu a do istej miery aj celého listu je mimoriadne aktuálne pre každú epochu života kresťanského spoločenstva. Počas kresťanských dejín sa viedlo mnoho sporov o vieroučné otázky. Tie sú nepochybne dôležité, pretože človek chce a potrebuje
Dnes sa dostávame k asi najznámejšiemu výroku z Jánových listov. Aj ten, kto o Božie slovo nemá záujem asi počul krátky výrok „Boh je láska“. Ide o výpoveď, ktorá nielen dobre znie aj v sekulárnom prostredí, ale ktorá sa pretavila do formy vieroučnej poučky. A navyše tu nejde o nejaké vytrhnutie z textu, keďže láska je najsilnejšou témou celého Prvého Jánovho listu. Pozrime
Dnešné čítanie z Prvého Jánovho listu má mnoho spoločného s čítaním spred dvoch týždňov (1 Jn 2,1b-5). Vtedy sme počuli slová: „Kto hovorí: ,Poznám ho,’ a nezachováva jeho prikázania je luhár a niet v ňom pravdy.“ (2,4) Videli sme, že takto sa zdôrazňuje, že ten, kto skutočne verí v Ježiša to nielen vyznáva, ale je to vidno aj
Jednou z najsilnejších tém Prvého Jánovho listu je láska. Hovoria o nej aj jeho veľmi známe prvé dve verše z tretej kapitoly. Ale nielen o tom. Náš krátky úsek obsahuje pre čitateľov veľmi pôsobivé povzbudenie a uistenie o tom, že sú Bohom milovaní. Viac si môžete prečítať už tu. Čo je však ďalej zaujímavé je, že tu vidíme ako pisateľ
Úvod dnešného čítania hneď vzbudzuje otázku. Autor totiž píše: „Toto vám píšem, aby ste nehrešili.“ Čo je to však to „toto“? Lepšie tomu môžeme rozumieť, ak trochu rozšírime svoj pohľad v liste. Prvé tri vety tvoria súčasť celku, ktorý začína už 5. veršom z predchádzajúcej kapitoly. Jadro tohto celku tvoria tri vyjadrenia formulované spôsobom: „Ak
Tohtoročné veľkonočné obdobie budeme v nedele čítať z Prvého Jánovho listu. Ide o spis, ktorý odborníci zaradzujú medzi takzvanú jánovskú literatúru v Novom zákone. Tradične sem patria aj ostatné dva listy, evanjelium a Apokalypsa. To čo ich spája je, že už staroveká Cirkev za ich autora považovala apoštola Jána. Okrem Apokalypsy sa však nikde autor nepredstavuje pod týmto menom. Oveľa
Druhé čítanie na Veľkonočnú nedeľu ponúka dve možnosti, ktoré sú rovnaké vo všetkých liturgických rokoch. Prvá možnosť je z Listu Kolosanom (3,1-4). Krátky komentár k tomuto čítaniu si môžete prečítať tu. Tá druhá je z Prvého listu Korinťanom (5,6b-8). Pavol v tomto krátkom úryvku používa metaforický jazyk úzko spojený so slávením židovskej Veľkej noci, teda Paschy. Sviatok Pascha
Druhé čítanie na Kvetnú nedeľu patrí každý rok tomu istému úryvku z Pavlovho listu Filipanom. Konkrétne ide o kristologický hymnus z jeho druhej kapitoly. O jeho blízkom kontexte v rámci listu som už písal tu. Takisto si môžete prečítať aj pohľad naň od môjho kolegu Matúša Imricha. Teraz teda predstavím niekoľko vlastných myšlienok. Celý text zamyslenia nájdete tu.