Prvý list Timotejovi patrí v zaužívanom kánonickom poradí biblických kníh k prvému spisu novozákonnej skupiny známej ako tzv. „pastorálne listy“. Okrem neho tu patria aj Druhý Timotejovi a list adresovaný Títovi. S ostatnými Pavlovými listami ich spája meno uvedeného autora. Ich osobitosť spočíva v tom, že sú adresované nie komunite, ale konkrétnemu spolupracovníkovi a že sa svoj takmer celý

Koho Boh miluje, toho tresce? Na 21. nedeľu v Cezročnom období počúvame stať znova z Listu Hebrejom (12,5-7.11-13), v ktorej autor rozvíja metaforu Boha ako otca. V predchádzajúcich týždňoch sme z Listu Hebrejom počúvali, ako autor povzbudzoval svojich adresátov k viere a dôvere v Boha tým, že im predstavoval príklad viery biblických postáv a nakoniec aj samotného Ježiša. Dnešný úryvok z tohto listu nadväzuje

Božie prisľúbenia obsahujú viac, než sa na prvý pohľad zdá Druhé čítanie z Listu Hebrejom (11,1-2.8-19) na 19. nedeľu v Cezročnom období vyzdvihuje príklad viery Abraháma. Komunita, na ktorú sa autor listu obracia, zažívala isté sklamania v prežívaní svojej viery. Niektorí jej členovia ochabovali v prvotnej horlivosti a začali opúšťať spoločné zhromaždenia (10,25). Zdá sa, že toto ochabovanie

V postupnom čítaní Listu Kolosanom sa dostávame k pasáži, ktorú si máme možnosť vypočuť každoročne na Veľkú noc. Tentoraz s dodatkom veršov s praktickou aplikáciou. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z listu Kolosanom (3, 1-5. 9-11): Bratia, ak ste s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po

Krst a smrť dlžobného úpisu našich hriechov  Na Sedemnástu nedeľu v Cezročnom období počúvame úryvok z Listu Kolosanom (2,12-14), ktorý rozvíja tému účinkov krstu.  Ďalší úryvok z Listu Kolosanom, ktorý máme pred sebou v túto nedeľu, by sme tiež mohli nazvať hymnom na Krista, ako sme to videli pred dvoma týždňami. Kým v tamtom sa chválou chcela predstaviť Kristova podstata,

16. nedeľa v cykle C nám počas liturgie servíruje druhú porciu z Listu Kolosanom. Po minulotýždňovom hymne „o vyvýšenom Mesiášovi“ (1,12-20 + 21-23), ktorý v liste nasleduje hneď po úvode (1,1-11), nadväzujeme hneď na časť, ktorá vzbudzuje mnohé prekvapivé otázky ale aj odpovede. Jej téma by sa dala zhrnúť do nadpisu „O trpiacom apoštolovi“.

Ako z veľkej teologickej knihy V druhom čítaní 15. cezročnej nedele počúvame jeden z novozákonných, kristologických hymnov (Kol 1,15-20). Dnes máme pred sebou text, ktorý sa najčastejšie označuje ako kristologický hymnus. Medzi odborníkmi prevláda názor, že vznikol v prostredí rannej cirkvi ešte pred napísaním samotného Listu Kolosanom a je možné, že sa používal pri istých obradoch alebo v liturgii. Tento

Ani sme sa nenazdali a už sme s nedeľným čítaním Listu Galaťanom na konci. Na liturgii si z neho vypočujeme jeho záverečné verše. A to autenticky priamo z Pavlovej ruky. Čo sa tým myslí? Pavol často svoje listy nepísal ale diktoval. Svedčia tom záverečné verše, v ktorých je zdôraznenie, že ich píše vlastnou rukou. Išlo o akýsi druh podpisu, ktorým

S návratom liturgického obdobia „cez rok“ sa pri druhých nedeľných čítaniach opäť zameriame na  kontinuálne čítanie vybraných pasáži z niektorých novozákonných listov. Konštelácia súčasného liturgického roka nás v túto 12. nedeľu privádza k listu Galaťanom a to hneď už do jeho 3. kapitoly. Patrí sa  preto stručne si tento spis predstaviť. Ide o jeden z autentických Pavlových listov. To znamená,

Končí sa nám prvá časť liturgického cezročného obdobia a s ním sa po trojročnom nedeľnom cykle chýlime aj k záveru čítaní z Prvého listu Korinťanom. Už štvrtý týždeň sa nachádzame v 15. kapitole epištoly, v ktorej sa Pavol sústreďuje na otázku ohľadom zmŕtvychvstania. Tesne pred začiatkom pôstu si z nej vypočujeme jej posledné verše. V nich vrcholí autorova snaha adresátom opísať svoju