Liturgia nám v treťom cykle čítaní (rok C), ktoré sa v nedele zameriava hlavne na Lukášovo evanjelium, vyberá na štvrtú pôstnu nedeľu skutočný skvost. Všeobecne je text známy ako podobenstvo o márnotratnom synovi. V kontexte však ide o časť 15. kapitoly tretieho evanjelia, ktoré pozostáva hlavne z troch podobenstiev, ktoré sú tematicky spojené. A tak môžeme hovoriť o podobenstvách o stratenej ovci (15,4-7), stratenej
Ježiš, v pasážach predchádzajúcich tej dnešnej, hovoril o čítaní znamení čias (12,54-56). Svojich poslucháčov povzbudzoval k tomu, aby tak ako vedia prečítať znamenia prírody a vedia predpovedať, čo príde, vedeli interpretovať aj znamenia, ktoré sa v ich čase dejú. Zároveň, hneď potom sa čudoval, že nevedia sami posúdiť, čo je správne (12,57). V oboch prípadoch adresoval svoje slová priamo svojim poslucháčom,
Evanjelium druhej pôstnej nedele sa vždy zameriava na udalosť Ježišovho premenenia. Zachytávajú ju traja synoptici. V tohtoročnom cykle čítaní máme pred sebou Lukášovu verziu. Pozrime sa teda, na jej špecifiká, ktoré môžu čitateľovi pomôcť lepšie prežívať práve prebiehajúce obdobie. Celý text zamyslenia nájdete tu Z evanjelia podľa Lukáša (9, 28b-36) Ježiš vzal so sebou Petra,
U Lukáša je prepojenie s udalosťou krstu zvlášť viditeľné. Pri krste v Jordáne na Ježiša zostúpi Duch Svätý a pokúšanie na púšti sa začína slovami: „Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého“ (Lk 4,1). Pri krste zaznel z neba hlas: „Ty si môj milovaný Syn...“ (Lk 3,22) a pri pokúšaní sa dva z troch prípadov týkajú práve Ježišovho synovstva:
Dnešné evanjelium pokračovaním časti Ježišovej reči, ktorú sám Ježiš uviedol slovami: „Vám, ktorí ma počúvate hovorím“ (Lk 6,27). Jeho slová sú teda adresové skupine, ktorá prejavuje bližší záujem o Ježiša a o to, čo hovorí. Nejde tu o tých, ktorý by Ježiša vyhľadávali len z čistej zvedavosti. Je to dôležitý moment obratu. Doteraz sme mohli čítať, ako k Ježišovi prichádzajú
Pokračujeme v čítaní Ježišovej reči na rovine (Lk 6,17-49). Ide o materiál, ktorý Matúš zapracoval do svojej známejšej a obsiahlejšej reči na vrchu (Mt 5-7). Ich obsah je pomerne známy. Je preto zaujímavé, aký spôsob v podaní použili jednotliví evanjelisti. Celé zamyslenie nájdete tu Z evanjelia podľa Lukáša (6, 27-38) Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vám, ktorí ma
Blahoslavenstvá patria k najznámejším textom Nového zákona. V širšom povedomí ma primát verzia z Matúšovho evanjelia (Mt 5,1-12). Blahoslavenstvá zachytené v evanjeliu podľa Lukáša tak ostávajú v ústraní. Obidve evanjelia očividne čerpali z rovnakého zdroja. V obidvoch nachádzame svojskú úpravu. S istotou nevieme, ktoré evanjelium bolo napísané skôr. Pre mnoho dôvodov sa ale zdá, že Lukáš ma bližšie k pôvodnejšej verzii. Tak či onak
Po odmietnutí, ktoré Ježiš zažil vo svojej rodnej dedine z evanjelia predchádzajúcej nedele, nám dnešné evanjelium predstavuje prvú pozitívnu odpoveď na priamu Ježišovu výzvu k jeho nasledovaniu. Tieto dve udalosti v behu Lukášovho evanjelia nenasledujú hneď za sebou. Ježiš z Nazareta zíde do Kafarnauma, kde v sobotu v synagóge vyženie ducha nečistého démona. Zo synagógy potom Ježiš ide priamo do Šimonovho
Tajomstvo sviatku Epifánie sa nám vracia aj v evanjeliu druhej nedele cezročného obdobia v tomto roku. Zjavenie Pána v sebe tradične obsahuje tri udalosti, kedy bol Ježiš „zjavený“ verejnosti ako očakávaný Mesiáš. Návšteva mudrcov z východu, krst v Jordáne a zázrak na svadbe v Káne. Dnes sa nám predstavuje posledná časť. Opisuje ju iba štvrté evanjelium, ktoré ju nazýva „ako prvé
Keď si predstavujeme scénu Ježišovho krstu, pravdepodobne nám zväčša príde na myseľ situácia, ako sa Ján Krstiteľ zdráha Ježiša pokrstiť a ten musí Jána priam presvedčiť, aby tak nakoniec urobil. Toto je však opis, ktorý nájdeme len u Matúša. U Lukáša, tak ako u Marka, nachádzame veľmi stručný opis Ježišovho krstu. Táto stručnosť je až zarážajúca, avšak zároveň práve