Ak by sme sa spýtali na textovo najrozsiahlejšiu knihu Biblie, tak by sme ľahko prišli k Žaltáru. V podstate ide o zbierku 150 náboženských piesní a teda má z iného pohľadu táto kniha 150 kapitol. Štatisticky však pri prvenstvách tohto spisu nekončíme. Kniha žalmov zároveň obsahuje najkratšiu (Žalm 117 s dvoma veršami) ako aj najdlhšiu kapitolu (Žalm 119) „knihy kníh“,
Boh si vyvolil to, čo je svetu slabé. To je priama téma druhého čítania z Prvého listu Korinťanom v túto nedeľu (1, 26-31). A nezvyčajne, keďže si väčšinou cyklus čítaní epištol žije v nedele vlastným životom, pekne zapadá do témy celej bohoslužby slova. Tá vrcholí v evanjeliu, ktoré nám podáva začiatok 5. kapitoly (vv. 1-12a) z Matúša a teda aj začiatok
Vianočné obdobie, ktoré sa končí nedeľou Krstu Pána, strieda v súčasnej latinskej katolíckej tradícii prvá, kratšia časť takzvaného obdobia „cez rok“. Bude trvať až do Pôstu. Čo sa týka nedeľnej bohoslužby slova, je toto obdobie typické tým, že sa v ňom v trojročnom cykle postupne číta niektoré zo synoptických evanjelií. No túto nedeľu sa ešte obzrieme za
Hlas Pánov nad vodami Žalm na slávnosť Krstu Pána aplikuje na Jahveho motívy boha búrky a počasia a vyzýva celé stvorenie k jeho oslave. Pre liturgiu sv. omše Krstu Pána bol vybratý Žalm 29 a to s najväčšou pravdepodobnosťou preto, lebo sa v ňom hovorí o Božom hlase nad vodami, čo pripomína scénu z evanjelia, keď po Ježišovom krste v Jordáne zaznie z neba
Prvým januárovým dňom začína vo väčšine krajín sveta nový kalendárny rok. V rámci kresťanskej liturgickej tradície naň pripadá vyvrcholenie osemdňového slávenia Narodenia Pána. Latinský katolícky obrad ho do pokoncilovej reformy slávil ako deň Ježišovej obriezky. Súčasná riadna prax zasa zvýrazňuje materstvo jeho matky Márie a to v spojení s náukou o jej titule ako Bohorodičky (Theotokos). Všetky tieto aspekty odráža
Božie víťazstvo pre všetkých Žalm na slávnosť Narodenia Pána je prekvapujúco progresívny. Žalm 98, ktorý nás sprevádza na Narodenie Pána, je zameraný na oslavu Boha na pozadí kráľovských motívov. Metafora kráľa sa v súvislosti s Bohom Izraela vyslovene používa v závere úryvku z tohto žalmu v liturgii. Tá totiž vynecháva posledné tri verše žalmu. Presnejší preklad tohto záveru by
Štvrtá adventná nedeľa nás približuje tesne pred Kristovo narodenie. Tradične to reflektuje aj jej bohoslužba slova. Evanjelium nás tohto roku v Matúšovom podaní vnesie uprostred rodinnej krízy, v ktorej si Jozef láme hlavu nad tým, čo si má počať so svojou tehotnou snúbenicou, ktorá nečaká jeho biologické dieťa (Mt 1, 18-24). Zmysel výsostne neštandardnej situácie mu
Druhá a tretia adventná nedeľa tradične patria Jánovi Krstiteľovi. Ten v túto nedeľu ohlasuje priblíženie sa nebeského kráľovstva (Mt 3,2). K tomu je pripojená Izaiášova vízia, ktorá v obraze ratolesti z kmeňa Jesseho vidí mesiášskeho kráľa, ktorý okrem iného bude podľa spravodlivosti (v pravde) súdiť chudobných (maličkých) (Iz 11,4). Čo takýto sociálny záujem očakávaného kráľa znamená dodáva Žalm 72.
Mesto s chrámom je viac než len zhluk budov Nový cyklus našich zamyslení sa bude týkať nedeľných žalmov. Začíname Žalmom 122. Napriek tomu, že sme uplynulou nedeľou Krista kráľa zanechali starý liturgický rok a touto Prvou adventnou nedeľou začíname ten nový, dnešný žalm tvorí medzi nimi dokonalé premostenie. Obidve nedele používajú ten istý Žalm 122, dokonca
V rímskom obrade sa nám blíži záver liturgického roka . Ten je už takmer sto rokov poňatý ako oslava Kristovej kráľovskej hodnosti. Kresťania už od počiatku v náväznosti na starozákonné prisľúbenia uznávali Ježiša za prisľúbeného panovníka. Je teda kráľom, ktorý logicky musí mať aj svoje kráľovstvo. Na aké kráľovstvo tu však myslíme? Pomôcť nám k tomu môžu