Ako niekoho upozorniť, že koná zle? Alebo, že jeho postoj je úplne zvrátený? Pre niektorých ide o takú nepríjemnú záležitosť, že sa tomu radšej vyhnú. No Božie slovo tejto nedele to považuje za povinnosť. Evanjeliový model to kladie do osobnej roviny. Ide tu o "prehrešenie voči vlastnej osobe.". Tu Matúš ponúka klasický postup, ktorý
Pán Ježiš Túto nedeľu odovzdáva kľúče Petrovi (Mt 16, 13-20) a na jeho viere buduje Cirkev. Prvé čítanie ho spája s Izraelskou monarchiou a teda „kľúčom Dávidovým“ (Iz 22, 19-23). V obidvoch prípadoch ide o Božie projekty budované s pomocou krehkej ľudskej zložky. Neostáva teda nič iné, iba pripojiť parafrázovanú modlitbu záveru Žalmu 138: „Pre svoje večné milosrdenstvo neopusť nás,
V čítaniach 15. nedele v roku A počujeme ako Ježiš (Mt 13, 1-23) a prorok Izaiáš (Iz 55, 10-11) využívajú obrazy z prostredia poľnohospodárstva, aby nimi opísali účinnosť Božieho slova. Veľmi vhodne sú k nim priradené aj agrikultúrne verše Žalmu 65. Druhovo sa Ž 65 zaradzuje medzi chválospevy a vďakyvzdania. Jeho obsahom je vďaka za odpustenie a úrodu. Rozdeliť sa dá
„Kto vás prijíma, mňa prijíma.“ (Mt 10,40) To je jedna z inštrukcií, ktoré v nedeľnom evanjeliu dáva Kristus apoštolom v tzv. „Misijnej reči“. Predobrazom tejto pravdy je rozprávanie o pohostinnosti, ktorú preukázala neplodná sunamská žena voči prorokovi Elizeovi. Ako odmenu jej za to Boží muž vyprosí splodenie syna (2 Kr 4, 8-12a. 14-16a). Na toto preukázané milosrdenstvo nadväzujú
Ako medzispev si na svätých omšiach zvykneme po prvom čítaní vypočuť text z niektorého žalmu. No aj toto pravidlo má výnimky. Biblia totiž okrem Žaltára vo svojich obidvoch častiach obsahuje aj množstvo iných poetických textov. Piesne a básne veľmi obľubovali napríklad proroci a apoštoli. Často ich do úst postáv vkladali aj autori naratívnych textov. S jedným takýmto príkladom
Človek sa často ocitá v nebezpečenstve. Niekedy to vedie až ku kríze viery. V takejto situácii sa nachádzal pravdepodobne aj autor Žalmu 27, ktorý budeme počuť počas predposlednej veľkonočnej nedele. Ide druhovo o individuálny žalospev, v ktorom si ale prednášajúci v kríze dodáva odvahu. Jeho dôvera spočíva v istote Božej ochrany. Pozrime sa bližšie na jednotlivé verše použité v liturgii. Celý
V piatu veľkonočnú nedeľu v cykle A si vypočujeme časti Žalmu 33. Ide o kolektívny chválospev. Z jeho štruktúry zároveň vyplýva, že išlo o spev používaný počas kultických slávení. Jeho základná stavba tak je: výzva pre účastníkov liturgie na spev a na chopenie sa hudobných nástrojov (vv. 1-3); menovanie dôvodov za čo možno Pána chváliť (vv. 4-19); záverečné vyznanie a prosba (vv.
Starozákonné texty to v rámci kresťanstva nikdy nemali ľahké. Niektoré z ich častí sú mysleniu po Kristovi zdanlivo tak odcudzené, že im je len ťažko rozumieť. Ba priam sú v bežnej praxi považované za nepoužiteľné a teda aj za zbytočné. Niet sa preto čo čudovať, že sa v dejinách po prelome letopočtov pravidelne stretávame s rôznymi podobami snáh odstrániť
Veľkonočné sviatky každý rok sprevádza Žalm 118. Už od počiatku bol v kresťanskej kerygme považovaný za starozákonný podklad pre obhajobu Kristovho vyvolenia (porov. Sk 4,11). Jeho slávny obraz zavrhnutého uholného kameňa na seba aplikoval už samotný Ježiš (porov. Mt 21,42; Mk 12,10; Lk 20,17). V samotnú nedeľu zmŕtvychvstania budeme počuť kúsky z jeho úvodu, strednej časti ako
Voda je oddávna ľudstvom považovaná za zdroj a symbol života. V kresťanstve od počiatku tvorí cez krst vstupnú bránu do spoločenstva Cirkvi. Pre túto súvislosť je prítomná aj v bohoslužbe slova tretej pôstnej nedele, čím pre všetkých veriacich navodzuje atmosféru, v ktorej sa katechumeni pripravujú na rozhodujúci moment prijatia kresťanstva počas nadchádzajúcej Veľkej noci. Osobitne to sprítomňuje epizóda