Veľkonočné sviatky každý rok sprevádza Žalm 118. Už od počiatku bol v kresťanskej kerygme považovaný za starozákonný podklad pre obhajobu Kristovho vyvolenia (porov. Sk 4,11). Jeho slávny obraz zavrhnutého uholného kameňa na seba aplikoval už samotný Ježiš (porov. Mt 21,42; Mk 12,10; Lk 20,17). V samotnú nedeľu zmŕtvychvstania budeme počuť kúsky z jeho úvodu, strednej časti ako
Voda je oddávna ľudstvom považovaná za zdroj a symbol života. V kresťanstve od počiatku tvorí cez krst vstupnú bránu do spoločenstva Cirkvi. Pre túto súvislosť je prítomná aj v bohoslužbe slova tretej pôstnej nedele, čím pre všetkých veriacich navodzuje atmosféru, v ktorej sa katechumeni pripravujú na rozhodujúci moment prijatia kresťanstva počas nadchádzajúcej Veľkej noci. Osobitne to sprítomňuje epizóda
Začali sme prežívať Veľký Pôst. Témou jeho prvej nedele je v čítaniach tradične pokušenie (Mt 4, 1-11). K tomu sa tohto roku pridáva aj motív hriechu (Gn 2, 7-9; 3, 1-7a) a omilostenia (Rim 5, 12-19). Ako medzispev nám zaznievajú verše z najznámejšej kajúcej modlitby Starého Zákona. Slová zdrveného penitenta Dávida v Žalme 51. Celý text zamyslenia nájdete
Ak by sme sa spýtali na textovo najrozsiahlejšiu knihu Biblie, tak by sme ľahko prišli k Žaltáru. V podstate ide o zbierku 150 náboženských piesní a teda má z iného pohľadu táto kniha 150 kapitol. Štatisticky však pri prvenstvách tohto spisu nekončíme. Kniha žalmov zároveň obsahuje najkratšiu (Žalm 117 s dvoma veršami) ako aj najdlhšiu kapitolu (Žalm 119) „knihy kníh“,
Boh si vyvolil to, čo je svetu slabé. To je priama téma druhého čítania z Prvého listu Korinťanom v túto nedeľu (1, 26-31). A nezvyčajne, keďže si väčšinou cyklus čítaní epištol žije v nedele vlastným životom, pekne zapadá do témy celej bohoslužby slova. Tá vrcholí v evanjeliu, ktoré nám podáva začiatok 5. kapitoly (vv. 1-12a) z Matúša a teda aj začiatok
Vianočné obdobie, ktoré sa končí nedeľou Krstu Pána, strieda v súčasnej latinskej katolíckej tradícii prvá, kratšia časť takzvaného obdobia „cez rok“. Bude trvať až do Pôstu. Čo sa týka nedeľnej bohoslužby slova, je toto obdobie typické tým, že sa v ňom v trojročnom cykle postupne číta niektoré zo synoptických evanjelií. No túto nedeľu sa ešte obzrieme za
Hlas Pánov nad vodami Žalm na slávnosť Krstu Pána aplikuje na Jahveho motívy boha búrky a počasia a vyzýva celé stvorenie k jeho oslave. Pre liturgiu sv. omše Krstu Pána bol vybratý Žalm 29 a to s najväčšou pravdepodobnosťou preto, lebo sa v ňom hovorí o Božom hlase nad vodami, čo pripomína scénu z evanjelia, keď po Ježišovom krste v Jordáne zaznie z neba
Prvým januárovým dňom začína vo väčšine krajín sveta nový kalendárny rok. V rámci kresťanskej liturgickej tradície naň pripadá vyvrcholenie osemdňového slávenia Narodenia Pána. Latinský katolícky obrad ho do pokoncilovej reformy slávil ako deň Ježišovej obriezky. Súčasná riadna prax zasa zvýrazňuje materstvo jeho matky Márie a to v spojení s náukou o jej titule ako Bohorodičky (Theotokos). Všetky tieto aspekty odráža
Božie víťazstvo pre všetkých Žalm na slávnosť Narodenia Pána je prekvapujúco progresívny. Žalm 98, ktorý nás sprevádza na Narodenie Pána, je zameraný na oslavu Boha na pozadí kráľovských motívov. Metafora kráľa sa v súvislosti s Bohom Izraela vyslovene používa v závere úryvku z tohto žalmu v liturgii. Tá totiž vynecháva posledné tri verše žalmu. Presnejší preklad tohto záveru by
Štvrtá adventná nedeľa nás približuje tesne pred Kristovo narodenie. Tradične to reflektuje aj jej bohoslužba slova. Evanjelium nás tohto roku v Matúšovom podaní vnesie uprostred rodinnej krízy, v ktorej si Jozef láme hlavu nad tým, čo si má počať so svojou tehotnou snúbenicou, ktorá nečaká jeho biologické dieťa (Mt 1, 18-24). Zmysel výsostne neštandardnej situácie mu