Začiatok siedmej kapitoly Markovho evanjelia sa venoval polemike medzi Ježišom a predstaviteľmi židovskej náboženskej autority ohľadom predpisov o očisťovaní. O tom sme počúvali v evanjeliu minulej nedele. Ježišovo kľúčové posolstvo je, že nemôže poškvrňovať človeka to, čo do neho vchádza zvonka, ale to, čo vychádza zo srdca človeka (Mk 7,18-23). Hneď na to, Ježiš odchádza do končín Týru a Sidonu,

Po päťtýždňovom jánovskom exkurze sa vraciame späť k evanjeliu podľa Marka. Spis sme opustili v druhej polovici júla v 6. kapitole pri tom ako sa k Ježišovi a jeho učeníkom, ktorí hľadali oddych, zhŕklo množstvo ľudí. (Mk 6,30-34) Ježiš sa pri pohľade na zástup nad nimi zľutoval. Nasleduje opis prvého rozmnoženia chlebov (Mk 6,35-44), ktoré nám liturgia nahradila 6.

Téma viery a prijatia Ježiša zostáva v centre pozornosti aj v závere šiestej kapitoly Jánovho evanjelia a je aj kľúčom k porozumeniu Ježišových slov tejto nedele. Už počas svojho dialógu so Židmi, keď sa Ježiš predstavoval ako chlieb života, ešte pred tým než povedal: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život“ (v. 54), vo v. 47 vyhlásil:

Pred nami je posledná časť dialógu o chlebe z neba zo 6. kapitoly Jánovho evanjelia. Budúcu nedeľu nás čaká opis krízy a dopadu (v. 60-71), aký tento dialóg mal na Ježišových učeníkov. Až dnešná perikopa (v. 51-58) je totiž najzreteľnejšie eucharistická. Ježiš svoje tvrdenia počas celej reči (dialógu) stupňoval a na záver vidíme jej vyvrcholenie. Celý

Celá Ježišova reč v 6. kapitole Jánovho evanjelia postupne odhaľuje svoje tajomstvo o Ježišovi, až nakoniec vyvrcholí v reči o eucharistii, ale to príde v pravom zmysle slova až na budúci týždeň. Text z dnešného evanjelia (Jn 6,41-51) ešte stále nie je eucharistický v celej svojej dĺžke. Je dôležité na to pamätať, aby sme dokázali lepšie porozumieť celému textu. Keď počujeme hovoriť

Pokračujeme v čítaní 6. kapitoly Jánovho evanjelia, ktorej témou je „chlieb života“ alebo - v rámci knihy - Ježiš a židovské veľkonočné sviatky. Rozprávanie začalo pred týždňom a to opisom zázračného rozmnoženia chlebov a rýb na brehu Galilejského mora. (v. 1-15) Po ňom v noci nasledoval zázrak, pri ktorom Ježiš cez more prešiel. (v.16-21) Ten liturgia vynecháva. Oproti zázraku s chlebmi

Po minulotýždňovom rozprávaní o návrate Ježišom vyslaných, nasleduje v Markovom evanjeliu rozprávanie o prvom rozdelení chleba zástupom. Túto epizódu nám skutočne ponúka aj dnešné evanjelium, avšak z Evanjelia podľa Jána (6,1-15). V tomto Evanjeliu však toto rozprávanie otvára celú kapitolu, ktorá tvorí myšlienkovú jednotu. Rozdelenie chlebov a rýb zástupom je úvodným znamením, ktoré pripravuje pôdu pre dlhú Ježišovu reč o chlebe života...

Sme v prvej polovici dovolenkového obdobia. Božie slovo sa trefne dotýka aj tejto oblasti. Najprv si však evanjeliový úryvok 16. nedele v období cez rok, v cykle B,  (Mk 6,30-34) zaraďme do kontextu susediacich textov. Priamo nadväzuje na Ježišove inštrukcie k misijnej činnosti (6, 7-13), ktoré sme počuli pred týždňom. Medzi tým je vsunutý „flashback“, ktorý hovorí

Ježiš vysiela prvú skupinu misionárov. Text dnešnej nedele (Mk 6,7-13) opisuje „čo a ako“ ich poslania. „Čo“ tvorí rámec state a „ako“ vyplňuje jej stred. V úvode tejto perikopy Ježiš dal dvanástim moc nad nečistými duchmi. Záver state však odhaľuje, že obsahom ich poslania bolo viac: ohlasovali pokánie, „vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali“

Ježiš sa po vzkriesení Jairovej dcéry presúva z Kafarnauma do „vlasti“ (pravdepodobne sa tu myslí na Nazaret). Po triumfálnom víťazstve nad smrťou ho však doma čakala ľadová sprcha. Celý text zamyslenia nájdete tu Z evanjelia podľa Marka (6,1-6) Ježiš prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci išli s ním. Keď nadišla sobota, začal učiť