Obidve epizódy z dnešného evanjelia v tradícii, ktorú spracovával evanjelista, pôvodne pravdepodobne existovali oddelene. Avšak ten ich veľmi vhodne prepojil do celku, v ktorom sa obidva príbehy navzájom osvetľujú. O tom, že tu ide o tzv. Markov sendvič snáď už ani netreba písať. Je to technika, ktorá sa v Markovom evanjeliu používa na viacerých miestach a snáď najlepšie je viditeľná práve v prípade

Evanjeliový úryvok tejto nedele nie je úplne bezprostredným pokračovaním evanjelia minulotýždňového, aj keď tvorí časť celku, ktorý po ňom nasleduje. Tento celok sa venuje niekoľkým podobenstvám a tie, ktoré máme pred sebou dnes sa venujú téme Božieho kráľovstva. Zároveň tento úryvok obsahuje aj záverečné verše, ktoré celú stať o podobenstvách zhŕňajú a uzatvárajú. Veľmi jasne tak môžeme vnímať

Satan patrí v Biblii jasne medzi negatívne pomenovania. Najčastejšie si ho spájame s démonickou bytosťou, ktorá dokáže posadnúť človeka, alebo niekoho pokúša. Satan je ústredným motívom stati Marek 3,20-35. Hoci v ňom na prvý pohľad vôbec nie je osobne prítomný. Ak sa však pozrieme na hebrejský význam tohto pomenovania, čo znamená protivník, tak jeho úlohu tam

Do atmosféry dnešného evanjeliového textu (Mk 2,23-3,6) nám pomôže vstúpiť prvé čítanie. To bolo vhodne vybraté z textu Desatora podľa knihy Deuteronómium (nachádzame ho aj v Ex 20). Hovorí sa tu o základe príkazu, o ktorom je debata v evanjeliovej epizóde. Základom je pamäť, na situáciu otroctva... Celý text zamyslenia nájdete tu Z Evanjelia

Jediné miesto v Písme, kde sa doslovne vymenúvajú osoby Najsvätejšej Trojice, je v závere Matúšovho evanjelia. Scéna vykresľuje stretnutie učeníkov zo vzkrieseným Ježišom na nekonkretizovanom vrchu v Galiley. Tu ich Ježiš posiela účinkovať vo svete. Stať je preto tiež známa, ako „veľké poverenie“. Celý text zamyslenia nájdete tu Z evanjelia podľa Matúša (Mt 28, 16-20) Jedenásti učeníci

Prvé čítanie nás pozvoľna uvádza do kontextu evanjeliovej udalosti. Liturgický úryvok z Knihy Levitikus je veľmi skrátený. Samotná Kniha venuje téme malomocenstva celé dve obsažné kapitoly. Najmä, keď čítame kapitolu 13, máme pocit, akoby sme čítali detailnú príručku pre lekárov, ako správne určovať diagnózu. Text je určený kňazom, ktorí vykonávali túto úlohu vo vtedajšej spoločnosti. A ako

Marek čitateľa svojho evanjelia nešetrí. Už v prvej kapitole ho po predstavení hlavnej postavy, cez stručne vyrozprávané epizódy, vťahuje do deja Ježišovho verejného účinkovania.  V rámci tejto úvodnej kapitoly sa nachádza aj opis typického Ježišovho „pracovného dňa“. Ten je umiestnený v pobrežnom mestečku Kafarnaum, ktoré sa tak stáva akousi Ježišovou centrálou, „východzim bodom“ (1,21-34). Opísaným dňom je

Udalosť v Kafarnaumskej synagóge z dnešného evanjelia je Ježišovo prvé verejné vystúpenie opísané podrobne. Doteraz nás evanjelista informoval len všeobecne o Ježišovej činnosti: „Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie Kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1,14-15). Potom sme boli svedkami toho, ako dva páry bratov, rybárov, povolal, aby ho nasledovali,

Po dvojtýždňovej prestávke sa opäť vraciame k Markovmu evanjeliu. Naposledy sme z neho čítali rozprávanie o Jánovi Krstiteľovi a Ježišovom krste (Mk 1,7-11). Hneď na to nasledujú dva verše (12.13.), ktoré krátko opisujú Ježišovo pokúšanie na púšti. Tie však preskočíme. Rímskokatolícka liturgia sa im totiž bude tradične venovať na prvú pôstnu nedeľu. Prvých 13 veršov v Markovom evanjeliu tvorí

Jánovo evanjelium predstavuje iný obraz povolania prvých učeníkov než ten, ktorý je známy u synoptikov. Tam Ježiš prechádza okolo jazera v Galilei, vchádza do prostredia bežného života Petra a Ondreja, budúcich učeníkov, a priamo ich oslovuje, aby ho nasledovali. V Jánovom evanjeliu sa celá scéna odohráva v Betánii za Jordánom, ďaleko od Galiley a domovských prostredí