Dnešný text je súčasťou podrobnej rozpravy o Ježišovom kňazstve. Na jeho objasnenie sa používa aj porovnávanie s kňazstvom starozákonným. List Hebrejom na jednej strane ukazuje, že starozákonné kňazstvo nachádza svoje naplnenie v Ježišovi, no na strane druhej objasňuje, že Ježišovo kňazstvo je iné než to starozákonné. V slovách, ktoré čítame dnes vystupuje do popredia Ježišovo
Tak ako pred týždňom aj teraz funguje druhé nedeľné čítanie ako premostenie medzi prvým čítaním zo Starého Zákona a Evanjeliom. Liturgia „ružovej“ 4. pôstnej nedeľa (Laetare) v cykle B si do bohoslužby slova zo starozákonných dejín spásy vybrala udalosť zániku Judského kráľovstva a zničenie Jeruzalema a jeho chrámu Babylončanmi. Podanie opisu pochádza zo záverečných veršov Druhej knihy kroník, kde
Pavol hneď v úvode listu reaguje na nejednotu v korintskej obci. Vytvárali sa rôzne strany podľa sympatizovania s tým ktorým evanjelizátorom. Tejto téme sa Pavol venuje pomerne zoširoka, až do konca štvrtej kapitoly. Snaží sa svojím adresátom objasniť, že takéto zmýšľanie v kresťanskom spoločenstve nemá miesto a je to múdrosť tohto sveta a nie
Ako sme si už všimli pred týždňom, druhé nedeľné čítanie je cez pôstne nedele nezvyčajne harmonizované s prvou lekciou. Do nej je na každú nedeľu chronologicky vybraná nejaká pasáž zo starozákonných dejín spásy. Druhá pôstna nedeľa v cyklu B nám tak ponúka rozprávanie o Abrahámovej obete svojho syna Izáka (Gn 22, 1-2. 9a. 10-13. 15-18). K nej bol zapasovaný
Slová z Prvého Petrovho listu, ktoré sú vybraté do druhého čítania na Prvú pôstnu nedeľu v roku B súvisia s prvým čítaním, v ktorom čítame o Božej zmluve s Noemom po potope sveta. Druhé čítanie tiež spomína Noema a vody potopy. Takýto súzvuk prvého čítania s druhým je v liturgii skôr výnimkou; zväčša súvisí prvé čítanie s evanjeliom. Keďže sa Pôstne obdobie zvlášť spája s bezprostrednou
Pred začiatkom pôstu ešte raz načrieme do Pavlovho Prvého listu Korinťanom. Konkrétne do slov na prelome 10. a 11. kapitoly. Ide tu o súhrn, ktorý reaguje na predchádzajúce verše. Ak by sme si čítali text od začiatku 8. kapitoly, tak pred sebou máme komplikáciu v ktorej sa zdá akoby sa tu nie veľmi šikovne striedali rôzne tematiky. To
Nie je príjemné a ani ľahké obhajovať sa voči falošným obvineniam. Presne to robí Pavol v deviatej kapitole Prvého Listu Korinťanom, z ktorej dnes počúvame zopár veršov. Ako sme to už videli v predchádzajúcich kapitolách tohto listu, Pavol odpovedá na rôzne otázky, alebo reaguje na problémy v Korintskej Cirkvi. V deviatej kapitole sa bráni voči spochybňovaniu jeho
Pokračujeme v sledovaní Pavla a jeho myšlienok, ktoré vyjadril vo svojom liste do Korintu. Ako sám naznačuje (porov. 1 Kor 7,1), viacero pasáži v liste boli podnietené otázkami, v ktorých miestni kresťania nemali jasno, a ktoré predtým Pavlovi zaslali v nám už dnes nezachovanom liste. Je teda zrejmé, že niektorí Korinťania sa na svojho Apoštola
Očakávali by sme, že dnešné Pavlove slová sa nachádzajú kdesi uprostred reči o posledných veciach, o konci sveta a popisoch Kristovho druhého príchodu. Týchto zopár riadkov má totiž zjavne takýto eschatologický charakter. Náš úryvok je orámovaný odkazmi na koniec sveta: „čas je krátky“ a „tvárnosť tohto sveta sa pomíňa“. Ono „čas je krátky“ by sme mohli preložiť aj:
Po roku sa opäť vraciame k Prvému listu Korinťanom. Nedeľná katolícka liturgia latinského obradu funguje (až na výnimky) pri čítaniach na princípe trojročného cyklu. Trošku nezvyčajne si však tento list nevyčerpá v jednom roku ale rozdelila ho na všetky cykly. A tak prvé nedele po Vianočnom období počúvame vybrané pasáže z kapitol 1-4 ( cyklus A; minulý rok), potom