Hlavná 91, 042 03 Košice|csbbske@gmail.com

Zamyslenie – Krst Krista Pána v roku B (1 Jn 5,1-9)

Tento úryvok z Prvého Jánovho listu sa nachádza v jeho záverečnej kapitole. Mohli by sme ho rozdeliť na dve základné časti. Prvá časť hovorí najmä o tom, ako sa prejavuje láska k Bohu. Kľúčovými konceptmi sú viera, láska, prikázania a víťazstvo, ktoré sú dávané do vzájomného vzťahu. Prvá časť prechádza plynule do druhej, v ktorej sa viac pozornosť venuje Ježišovi

Zamyslenie – Nedeľa Svätej rodiny v roku B (Hebr 11,8.11-12.17-19)

V slovách, ktoré predchádzajú našej stati, autor povzbudzoval svojich adresátov k vernosti evanjeliu. Zdá sa, akoby nastávalo ochabovanie v prvotnej horlivosti medzi členmi komunity. Poukazuje na prípad tých, ktorí začali opúšťať ich spoločné zhromaždenia (10,25). Pripomína im ich prvotnú horlivosť, kedy neváhali strpieť protivenstvá a zdá sa, že kvôli svojmu rozhodnutiu nasledovať Krista si museli

Zamyslenie – 3. adventná nedeľa v roku B (1 Sol 5,16-24)

Súčasťou záverečných povzbudení v Prvom liste Solúnčanom je výzva k radosti. Nielen však to. Táto výzva je súčasťou triády: „ustavične sa radujte, bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky“ (16-18a). To, že tieto výzvy patria neoddeliteľne k sebe môžeme vnímať aj skrze to, že vo všetkých troch sa zdôrazňuje istá celistvosť: „ustavične, bez prestania,

Zamyslenie – 2. adventná nedeľa v roku B (2 Pt 3, 8-14)

Epištola tohtoročnej druhej adventnej nedele je vzatá z Druhého Petrovho listu. Väčšina biblistov ho považuje za chronologicky jeden z najmladších, ak nie najmladší spis Nového zákona. Datácia jeho vzniku sa niektorými určuje až do začiatku 2. storočia. Ak by sme to prijali, tak boli jeho prvotnými adresátmi kresťania minimálne už druhej alebo tretej generácie. Nikto z nich sa

Zamyslenie – 1. adventná nedeľa v roku B (1 Kor 1,3-9)

Úryvok z Prvej adventnej nedele vynecháva prvé dva verše, v ktorých sa spomínajú autori a adresáti listu, čo sú klasické prvky kompozície listov v antike. Tretí verš obsahuje pozdrav, čo je ďalší klasický prvok stavby listu, avšak v tomto prípade nie je formulovaný zvyčajným spôsobom. Bežne sa v listoch používal pozdrav χαίρειν [chairein], čo je

Zamyslenie – 2. nedeľa po narodení Pána (Ef 1, 3-6. 15-18)

Pavlove listy sú známe aj tým, že obsahujú poetické časti známe ako chválospevy či hymny. Podľa odborníkov väčšinu z nich neskomponoval, ale prebral ich z liturgickej praxe ranného kresťanstva. Touto formou sa zvyčajne opisuje niečo, čo uniká suchej analytickej schopnosti rozumu. Hymny bývajú preplnené emóciami, ktoré sa naplno iste prejavovali pri ich spoločnom prednese počas bohoslužby. A tak,

Zamyslenie – slávnosť Panny Márie Bohorodičky (Gal 4,4-7)

List Galaťanom je určený pre viacero komunít v regióne Galácia, v ktorom sa nachádza aj dnešné hlavné mesto Turecka, Ankara. Je to jeden z najvášnivejších Pavlových listov, v ktorého úvode dokonca preskakuje zvyčajné vďakyvzdávanie a vrhá sa priamo do jadra problému, ktorý chce rozoberať. Istí evanjelizátori zo židovstva ohlasovali v tamojších cirkvách, že s prijatím evanjelia o Ježišovi je nevyhnutné podrobiť sa tiež

Zamyslenie – 34. nedeľa v Cezročnom období – Krista Kráľa (Jn 18, 33b-37)

Každý rok katolíci počúvajú na Veľký Piatok Jánove Pašie. Sviatok Krista Kráľa im tohtoročne z nich ponúka  jednu scénu. Pojednávaná časť predstavuje prvé vypočúvanie zo strany rímskeho prokurátora Poncia Piláta voči Ježišovi Nazaretskému. Predmetom rozhovoru je Ježišova kráľovská hodnosť. Tu na seba narážajú dva odlišné myšlienkove svety. Celý text zamyslenia nájdete tu

Zamyslenie – 33. nedeľa v roku B (Mk 13,24-32)

Príbehom z minulého týždňa o dare chudobnej vdovy v chráme sa zavŕšilo rozprávanie Markovho evanjelia o Ježišovom verejnom účinkovaní. Stať, ktorú budeme v rímskokatolíckej liturgii čítať v nadchádzajúcu nedeľu (Mk 13,24-32) je časťou Ježišovej eschatologickej reči, ktorá tvorí celú trinástu kapitolu. Po nej už Marek začína hovoriť o udalostiach Ježišových posledných dní. Táto Ježišova reč o posledných veciach tak tvorí akýsi medzistupeň medzi