16. nedeľa v cykle C nám počas liturgie servíruje druhú porciu z Listu Kolosanom. Po minulotýždňovom hymne „o vyvýšenom Mesiášovi“ (1,12-20 + 21-23), ktorý v liste nasleduje hneď po úvode (1,1-11), nadväzujeme hneď na časť, ktorá vzbudzuje mnohé prekvapivé otázky ale aj odpovede. Jej téma by sa dala zhrnúť do nadpisu „O trpiacom apoštolovi“.

Ako z veľkej teologickej knihy V druhom čítaní 15. cezročnej nedele počúvame jeden z novozákonných, kristologických hymnov (Kol 1,15-20). Dnes máme pred sebou text, ktorý sa najčastejšie označuje ako kristologický hymnus. Medzi odborníkmi prevláda názor, že vznikol v prostredí rannej cirkvi ešte pred napísaním samotného Listu Kolosanom a je možné, že sa používal pri istých obradoch alebo v liturgii. Tento

Ani sme sa nenazdali a už sme s nedeľným čítaním Listu Galaťanom na konci. Na liturgii si z neho vypočujeme jeho záverečné verše. A to autenticky priamo z Pavlovej ruky. Čo sa tým myslí? Pavol často svoje listy nepísal ale diktoval. Svedčia tom záverečné verše, v ktorých je zdôraznenie, že ich píše vlastnou rukou. Išlo o akýsi druh podpisu, ktorým

S návratom liturgického obdobia „cez rok“ sa pri druhých nedeľných čítaniach opäť zameriame na  kontinuálne čítanie vybraných pasáži z niektorých novozákonných listov. Konštelácia súčasného liturgického roka nás v túto 12. nedeľu privádza k listu Galaťanom a to hneď už do jeho 3. kapitoly. Patrí sa  preto stručne si tento spis predstaviť. Ide o jeden z autentických Pavlových listov. To znamená,

Končí sa nám prvá časť liturgického cezročného obdobia a s ním sa po trojročnom nedeľnom cykle chýlime aj k záveru čítaní z Prvého listu Korinťanom. Už štvrtý týždeň sa nachádzame v 15. kapitole epištoly, v ktorej sa Pavol sústreďuje na otázku ohľadom zmŕtvychvstania. Tesne pred začiatkom pôstu si z nej vypočujeme jej posledné verše. V nich vrcholí autorova snaha adresátom opísať svoju

Náš najbližší epištolárny liturgický text priamo nadväzuje na to, čo sme počuli minulý týždeň. V ňom sa Pavol po probléme chariziem presunul na ďalšiu otázku, ktorá trápila cirkevnú komunitu v Korinte. Istá časť veriacich mala problém s kresťanským konceptom telesného zmŕtvychvstania. Pre bežný spôsob vtedajšieho hlavne helénskeho zmýšľania išlo o neprijateľný fakt. Hlavné ideologické prúdy, ktoré formovali vtedajšiu

Pri čítaní tohto textu by sme mali vždy spozornieť, ba priam by nás mala napĺňať až bázeň. Zaznieva tu totiž jedno z najstarších vyznaní kresťanskej viery vôbec. Počúvame ho vo veršoch 3-7. Pavol tu Korinťanom pripomína, že im odovzdal to, čo sám prijal. To je veľmi dôležité tvrdenie. Pavol sa tak sám zaradzuje ako

Ak ste sa už v živote zúčastnili niekoľkých katolíckych sobášov, je veľmi pravdepodobné, že ste si na niektorých z nich vypočuli Pavlov „hymnus na lásku“ z 13. kapitoly 1. listu Korinťanom. Tieto najčastejšie okolnosti jeho výskytu pritom spôsobujú, že ho mnohí automaticky pokladajú iba za pekný kus ľúbostnej poézie, ktorá pasuje do romantickej atmosféry chvíle uzatvárania manželstva.

Začiatok liturgického obdobia „cez rok“ opäť začíname Prvým listom Korinťanom. Kvôli svojej dĺžke a mimoriadnej pestrosti praktických tém sa ho editori liturgických čítaní rozhodli rozdeliť na tri časti. Jeho slová sa tak stali pravidelnou súčasťou bohoslužby prvých nedieľ po vianočných sviatkoch. V tohtoročnom cykle sa konkrétne ponoríme do výberov z jeho poslednej tretiny, teda kapitol 12-16.

Posledná nedeľa pred adventom je v latinskej cirkvi slávená ako slávnosť Krista Kráľa. Jej tohtoročná liturgia slova nám ponúka časť z Lukášových pašií. Ide o scénu, ktorú v takej podobe inde v Písme nenájdeme. Skratkovito je môžeme nazvať: Ježiš a kajúci lotor. Text nás vťahuje do momentu, kedy Ježiš už visí na kríži. Nie je však sám. Okolo neho je množstvo