Evanjeliový text dnešnej nedele je ďalšou lekciou o Božom otcovstve. Ježišov učeník pristupuje k nemu, ako by pristúpil každý iný učeník vtedajšej doby k svojmu majstrovi, veď sám hovorí: „Nauč nás ty, ako naučil Ján svojich učeníkov“. Možno je to aj žiadosť o istý rozlišujúci znak: my nie sme Jánovi učeníci, my sme Ježišovi, a
Po podobenstve o Milosrdnom Samaritánovi máme pred sebou úryvok, ktorý sa opäť nachádza iba v Lukášovom evanjeliu. Ide o rozprávanie o tom, ako Ježiš na ceste do Jeruzalema našiel prijatie v dome dvoch sestier menom Marta a Mária. Ježišova prítomnosť v nich ale vyvolá rozdielne správanie. Mária sa správa ako učeníčka a pozorne počúva slová hosťa. Marta sa zameriava na to, aby nič
Úryvok, ktorý nám liturgia Rímskokatolíckej cirkvi ponúka na túto nedeľu (Lk 10,25-37), má dve, ľahko rozpoznateľné časti: verše 25-28 a 29-37. Obidve majú podobnú štruktúru: otázka znalca Zákona – Ježišova odpoveď s otázkou – znalcova odpoveď na Ježišovu otázku – Ježišova pozitívna reakcia na jeho odpoveď. Kým v prvej časti je znalec skôr v ofenzíve („...aby pokúšal Ježiša...“),
Z evanjelia podľa Lukáša (10, 1-12. 17-20) (1) Pán si vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť. (2) A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! (3) Choďte!
Rímskokatolícka liturgia nám na Nedeľu Najsvätejšej Trojice ponúka na zamyslenie poslednú stať o Duchu v Ježišovej rozlúčkovej reči z Jánovho evanjelia. V slovách z 12. verša: „...teraz by ste to nezniesli“ sa používa grécke sloveso βαστάζω (bastádzo) „zdvíhať“, „niesť“, „zniesť“. Takéto použitie je pre gréčtinu veľmi neobvyklé. Pravdepodobne tu teda ide o použitie zo semitského prostredia. Základný
Turíce nás pozývajú meditovať o Duchu Svätom ako ho predstavuje Ježiš vo svojej rozlúčkovej reči. Celý text zamyslenia nájdete tu Z evanjelia podľa Jána (14, 15-16. 23b-26) Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky. Kto ma miluje,
Sedemnásta kapitola Jánovho evanjelia predstavuje záver Ježišovej rozlúčkovej reči vo večeradle, z ktorej úryvky sme v rímskokatolíckej liturgii počúvali v predchádzajúce nedele. Ježiš túto reč zakončuje modlitbou, ktorá sa niekedy označuje ako „Ježišova veľkňazská modlitba“. Už tradične sa delí na tri časti: „Ježiš sa modlí za seba“ (vv. 1-5), „Ježiš sa modlí za učeníkov“ (vv. 6-19) a „Ježiš sa
Ježišova rozlúčková reč pokrýva veľkú časť Jánovho evanjelia (cca. k. 13-17). Autor ju zasadzuje do udalosti „poslednej“ veľkonočnej večere. Ide o zmes Ježišových odporúčaní, vysvetľovaní a modlitieb, ktoré sem tam prerušuje otázka od niektorého z prísediacich učeníkov. Len veľmi ťažko je možné určiť presne jej štruktúru. Čo biblista to návrh delenia. Dôvodom, je že v sebe obsahuje niekoľko základných
Slová dnešnej nedele sú v Jánovom evanjeliu zasadené do kontextu poslednej večere. Ona v tomto Evanjeliu dostáva oveľa väčší priestor ako u synoptikov. V texte Evanjelia podľa Jána ako ho poznáme dnes – kapitoly 15–17 boli veľmi pravdepodobne pridané do prvotného textu Evanjelia o čosi neskôr – zaberá až 5 kapitol (13–17). Je zostavená do dvoch častí: v úvode stojí
Štvrtá veľkonočná nedeľa má v latinskej liturgii tému Ježiša ako „Dobrého pastiera“. Evanjeliový úryvok nás tohto roku dostáva do opisu toho, ako sa Ježiš zúčastnil v Jeruzaleme na sviatku výročia posvätenia chrámu (Jn 10,22-39). Hneď v úvode je v Šalamúnovom stĺporadí konfrontovaný židovskými predstaviteľmi, ktorí sa pýtajú na jeho mesianitu (v.22-24). Ježiš reaguje tak, že pripomína obraz (podobenstvo) o pastierovi.