Ježiš je na ceste do Jeruzalema. Jeho rozprávania nám v ostatných pasážach akoby dali zabudnúť na túto dynamiku. Teraz sa to opäť obnovuje. No znamená to aj posun vo forme účinkovania. To čo nám bolo minule predkladané v teoretickej rovine sa teraz odráža v praxi. Celý text zamyslenia nájdete tu Z evanjelia podľa Lukáša (17, 11-19)

Už sme si za posledných pár nedieľ zvykli na striedanie adresátov Ježišových slov: raz to boli farizeji, potom učeníci, potom znova farizeji, a znova učeníci, atď. Dnešným úryvkom sa nám toto striedanie zakončuje. V naratívnom svete Evanjelia, bolo podobenstvo O boháčovi a Lazárovi z minulej nedele adresované predovšetkým farizejom. Po tomto podobenstve sa znova adresátmi Ježišových slov stávajú jeho učeníci.

Ježišove podobenstvá v Lukášovom evanjeliu predstavujú obrazne akúsi pokladnicu krásnych drahokamov. Túto nedeľu máme možnosť zahľadieť sa do jasotu ďalšieho z nich. Minulý týždeň sme počuli výzvu na správne zaobchádzanie a vzťah k majetku. Ježiš pritom použil trošku cynický príklad nepoctivého správcu. No neostal len pri tom. Nasledujú verše, ktoré liturgia preskakuje. Obsahujú útok na lásku farizejov k peniazom a s tým

Kvôli slávnosti Sedembolestnej Panny Márie sme minulý týždeň vynechali nedeľné pokračovanie v čítaní Lukášovho evanjelia. Čítala by sa veľmi známa pätnásta kapitola, ktorá obsahuje Ježišove tri podobenstvá: O stratenej ovci, O stratenej drachme a mohli by sme povedať O stratenom synovi, alebo ináč O márnotratnom synovi, či O milosrdnom otcovi. Tieto podobenstvá uvádza evanjelista zo

S veršom 25, ktorý otvára dnešné evanjelium sa v 14. kapitole Lukášovho evanjelia mení scéna. Prechádza sa od stolovania u popredného farizeja späť k putovaniu do Jeruzalema. Ježiš je znova na ceste a sprevádzajú ho veľké zástupy, ktorým potom adresuje reč, ktorú budeme v liturgii počuť takmer celú. V predchádzajúcej scéne boli Ježišovi poslucháči zákonníci a farizeji a ostatní pozvaní hostia

Ježiš sa veľmi rád zúčastňuje na hostinách. Zjavné je to osobitne v Lukášovom evanjeliu. Antický koncept hostiny so sebou spravidla niesol debaty o vážnych, alebo povrchných témach.  A keďže dnešným hosťom je Ježiš, môžeme očakávať naozaj niečo poučné. Celý text zamyslenia nájdete tu Z evanjelia podľa Lukáša (14, 1. 7-14) (1) V

Dnešné evanjelium (Lk 13,22-30) nás prenáša k jednej z častých otázok zbožného človeka Ježišovej doby a prostredia. Apokalyptická literatúra, ktorá sa zaoberala koncom časov, bola častým žánrom aj v židovstve. V nej bol motív hostiny veľmi obľúbený na vykreslenie charakteru nového kráľovstva, ktoré príde na konci tohto skazeného sveta. Tak to vidíme už aj v

Ježiš nás ostatné týždne nešetrí. Je na svojej ceste do Jeruzalema a 12. kapitola Lukášovho evanjelia je plná zásadných výziev. Pred dvoma týždňami nás Kristus varoval pred lakomstvom a o týždeň na to, aby sme nezaháľali a bdeli. Dnes sú jeho slová vystupňované natoľko, že otvorene hovorí o ohni, krste a rozdelení. A to by dnešný človek od láskavého Ježiša asi

Minulotýždňové podobenstvo sa skončilo konštatovaním, že „tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý“ (Lk 12,21). To, čo nám hovorí Ježiš dnes je odpoveďou na to, čo pre učeníkov znamená byť pred Bohom bohatý. Úryvok 19. nedele v Období cez rok skáče hneď do konca prvej časti Ježišovej reči učeníkom. V nedeľnej

V čítaní Lukášovho evanjelia preskakujeme obsah veľkosti jednej kapitoly. Pred týždňom sme načali kapitulu 11 a dnes skáčeme do prvej polovici tej dvanástej. Dôvodom je, že nedeľná liturgia sa zameriava na to, aby z Lukáša ponúkla hlavne to, čo je pre neho špecifické. Platí tomu tak aj teraz, lebo pred sebou máme obsah, ktorý sa nenachádza v nijakej inej