Viaceré kresťanské tradície si sviatkom 6. augusta pripomínajú udalosť z Ježišovho života, známu ako Premenenie Pána. Jej opis sa nachádza vo všetkých troch synoptických evanjeliách. Hoci ide o veľmi známe rozprávanie, jej presný význam, historická autenticita a chronológia v rámci textu robí dodnes viacerým odborníkom ťažkosti. K pochopeniu nám môže pomôcť fakt, že „premenenie“ všetky opisy zaraďujú za
Po podobenstve o rozsievačovi pokračuje Ježišova „reč v podobenstvách“ (Mt 13) ďalej. Nasleduje séria dlhších či kratších podobenstiev, ktorých témou je opis „nebeského kráľovstva“. Úsek veršov 24-43 sa dá rozdeliť takto: I. podobenstvo o kúkoli (24-30) II. podobenstvo o horčičnom zrne (31-32) III. podobenstvo o kvase (33) IV. dôvod hovorenia v podobenstvách (34-35) V. výklad podobenstva o kúkoli (36-43). Všetky tieto
Medzi Ježišovou „misijnou“ rečou (k. 10) a rečou „v podobenstvách“ (k. 13) sa v Matúšovom evanjeliu nachádza úsek kapitol 11-12. Ich nosnou témou je odmietnutie Ježiša a napätie medzi ním a židovskými predstaviteľmi. Výnimku v nich tvoria verše 11, 25-30. Tie naopak hovoria o tých, ktorý Ho prijali. Nazvať by sa dali aj ako „Ježišova chvála Božej múdrosti a pozvanie ku
Desiata kapitola Matúšovho evanjelia tvorí v jeho obsahu už v poradí druhý väčší blok rečového materiálu. Prvý sa nachádzal v kapitolách 5-7 a poznáme ho ako „reč na vrchu“. Tento nazývajú mnohý „misijná reč“. Nasleduje po opise vyvolenia dvanástich apoštolov a obsahuje Ježišove poučenia, ako sa majú jeho učeníci zachovať pri hlásaní evanjelia. Verše 26-33 tvoria jej tretiu časť, ktorá
http://archiv.tvlux.sk/DOD/DOD_1176_170622_hd.mp4
Viacero kresťanských denominácii v túto nedeľu slávia tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Ide o jeden zo základných vieroučných základov. Táto náuka nevychádza z ľudského bádania. Vychádza zo zjavenia. Dalo by sa povedať, že nám v nej Boh dal nahliadnuť do svojho vnútorného života. Katolícka liturgia na tento sviatok ponúka evanjeliový úryvok, ktorý taktiež odhaľuje, aký Boh , napriek našim
V čase medzi slávením tajomstiev Ježišovho vystúpenia do neba a Turíc nám nedeľná liturgia ponúka ďalší úryvok z Ježišovej rozlúčkovej reči (Jn 13-17). Jej posledná časť (kap. 17) je od 16. stor. známa ako „veľkňazská modlitba“. Tento názov vychádza zo samotného opisu a štýlu. V. 1 udáva: „Keď to Ježiš povedal, pozdvihol oči k nebu a hovoril“. Ďalej nasleduje
Druhú polovicu veľkonočných nedieľ nás budú sprevádzať úryvky z tkzv. „Ježišovej rozlúčkovej reči“. Tú v Jánovom evanjeliu tvoria kapitoly 13. – 17. Celá je zasadená do scény, ktorú viac zo synoptických evanjelií poznáme ako posledná večera. Nasledujúce rozprávanie už hovorí o presune Ježiša s učeníkmi „za potok Cedron“ (18, 1), kde bola záhrada. Jej rozsah, témy i viaceré protiklady
Jánovo evanjelium je pre čitateľov zreteľne odlišné od synoptikov. Hoci odovzdáva v podstate to isté posolstvo, má veľa vlastných špecifík, ktoré sa v ostatných opisoch Ježišovho života nenachádzajú. Výnimkou nie je ani rozprávanie o veľkonočných udalostiach, konkrétne o nájdení prázdneho hrobu. Ak sa pozrieme na úvodné verše 20. kapitoly, ktoré sa čítajú počas omše vo veľkonočné ráno, tak
Všetci štyria evanjelisti sa zmieňujú o existencii nápisu na kríži pri opise Ježišovho ukrižovania. Tento evanjeliový detail odráža rozšírenú, aj keď nie nevyhnutne a dôsledne zachovávanú rímsku prax zverejňovania viny odsúdených zločincov. Použitie nápisu pri ukrižovaní bolo spôsobom ako informovať verejnosť o vine popraveného zločinca, čo mohlo spĺňať aj zastrašujúcu funkciu. Nápis bol typicky vyhotovený