V poslednú nedeľu rímskokatolíckeho liturgického roku sa nám predstavuje posledný úryvok z verejného Ježišovho pôsobenia v Matúšovom evanjeliu. Po podobenstve o poslednom súde (Mt 24,31-46) už začínajú Pašie. Toto podobenstvo je zároveň aj poslednou časťou záverečnej eschatologickej reči (k. 24.25). Obsah podobenstva predstavuje záver dejín farbistými apokalyptickými obrazmi. Apokalyptika sa v literatúre totiž vníma ako samostatný žáner. Jej najznámejším

Podobenstvo o desiatich pannách patrí medzi najznámejšie časti evanjelia. Tvorí súčasť poslednej veľkej reči v Matúšovom evanjeliu (k. 24. 25), ktorú Ježiš predniesol pred rozprávaním o umučení. Témou tohto textového celku sú udalosti na konci sveta a výzva k bdelosti. Podľa toho dostala aj pomenovanie ako tkzv. eschatologická reč. Spomínané podobenstvo tvorí akýsi protipól podobenstvu, ktoré mu bezprostredne predchádza

Click edit button to change this text. V predošlých nedeliach sme sledovali Ježišove reakcie na otázky, ktoré mu kládli predovšetkým farizeji. Ako už bolo minule spomenuté, k týmto otázkam treba ešte pridať otázku saducejov o zmŕtvychvstaní. V následnosti Matúšovho evanjelia, po otázkach kladených Ježišovi, nasleduje jedna otázka, ktorú kladie Ježiš svojim oponentom. Zatiaľ čo Ježiš bravúrne zodpovedal

Nachádzame sa uprostred série sporov, ktoré viedli rôzne skupiny vtedajšieho judaizmu s Ježišom, po jeho vstupe do Jeruzalema. Opis nám dáva dokonca predstavu, ako keby k nemu jednotlivé skupiny pristupovali „na striedačku“. Po saducejoch a ich otázke o zmŕtvychvstaní  (Mt 22,23-33) nastupujú po porade s reakciou opäť farizeji. Téma problematiky je tentoraz najväčšie prikázanie. Hodno si pritom uvedomiť dve

Čitateľ všetkých štyroch evanjelií  si v postupnom rozprávaní  o Ježišovom verejnom pôsobení všíma narastajúce napätie medzi Ježišom  a jeho odporcami. Tí sú reprezentovaní hlavne rôznymi skupinami vtedajšieho judaizmu. Rozpor vrcholí hlavne v posledných kapitolách pred pašiami, kde prerastá až do nenávisti a násilia. Vidno to aj na podobenstve o kráľovskej svadobnej hostine (Mt 22, 1-14), ktoré Ježiš predniesol v čase

Po tom ako Ježiš slávne vstúpil do Jeruzalema (Mt 21, 1-11), sa v Matúšovom evanjeliu začína opis udalostí Veľkého týždňa. Čas medzi týmto vstupom a pašiami zväčša vypĺňajú Ježišove kázania a jeho kontroverzie s predstaviteľmi oficiálneho judaizmu. Priestorovo sa odohrávajú na nádvorí chrámu, alebo v jeho blízkom okolí. V tomto úseku sa nachádza aj podobenstvo o dvoch synoch (21, 28-32), ktoré

Ak by sme hľadali spoločnú tému 18. kapitoly Matúšovho evanjelia, tak by to mohlo byť: Ponaučenia o spôsobe života v cirkevnom spoločenstve. Minulý týždeň (Mt 18, 15-20) sme počuli o sile spoločnej modlitby a o spôsobe napomínania. Dozvedeli sme sa, že riešenie situácie „keď sa tvoj brat prehreší proti tebe“ má byť postupné, nenáhlivé, trpezlivé, také, aby sme

Ak konáme nejaké vážne životné rozhodnutie, netýka sa to iba jedného daného okamihu. Väčšinou k nemu dospejeme po dlhšom čase uvažovania a naberania skúseností. Rovnaké je to aj po samotnom rozhodnutí. Nestačí povedať niečomu, či niekomu áno iba raz. To áno treba od prvého okamihu opakovať pravidelne. Aj o tom hovorí úryvok z Matúšovho evanjelia, ktorý nasleduje bezprostredne

Medzi bádateľmi je všeobecne prijímané, že záverečný redaktor Matúšovho evanjelia (Mt) použil ako svoju predlohu text nám dnes známy ako Markovo evanjelium (Mk). Vidno to najmä z množstva prebraných príbehov a rozprávaní. Vo veľkej časti sa u Mt navyše nezachoval len obsah ale aj chronológia. Jednotlivé epizódy, či reči v obidvoch spisoch nasledujú za sebou v rovnakom poradí.