Začali sme prežívať Veľký Pôst. Témou jeho prvej nedele je v čítaniach tradične pokušenie (Mt 4, 1-11). K tomu sa tohto roku pridáva aj motív hriechu (Gn 2, 7-9; 3, 1-7a) a omilostenia (Rim 5, 12-19). Ako medzispev nám zaznievajú verše z najznámejšej kajúcej modlitby Starého Zákona. Slová zdrveného penitenta Dávida v Žalme 51. Celý text zamyslenia nájdete
Ak by sme sa spýtali na textovo najrozsiahlejšiu knihu Biblie, tak by sme ľahko prišli k Žaltáru. V podstate ide o zbierku 150 náboženských piesní a teda má z iného pohľadu táto kniha 150 kapitol. Štatisticky však pri prvenstvách tohto spisu nekončíme. Kniha žalmov zároveň obsahuje najkratšiu (Žalm 117 s dvoma veršami) ako aj najdlhšiu kapitolu (Žalm 119) „knihy kníh“,
Boh si vyvolil to, čo je svetu slabé. To je priama téma druhého čítania z Prvého listu Korinťanom v túto nedeľu (1, 26-31). A nezvyčajne, keďže si väčšinou cyklus čítaní epištol žije v nedele vlastným životom, pekne zapadá do témy celej bohoslužby slova. Tá vrcholí v evanjeliu, ktoré nám podáva začiatok 5. kapitoly (vv. 1-12a) z Matúša a teda aj začiatok
Z príležitosti slávenia Nedele Božieho Slova sa v jej predvečer v sobotu 21. januára 2023 zhromaždili veriaci do farského kostola sv. Dominika Savia na košickom sídlisku Ťahanovce na nočné bdenie s Božím Slovom. Počas neho sa postupne zaradom čítalo celé Evanjelium podľa Matúša. Pri stole Božieho Slova sa počas takmer 3 hodín vystriedalo niekoľko
Vianočné obdobie, ktoré sa končí nedeľou Krstu Pána, strieda v súčasnej latinskej katolíckej tradícii prvá, kratšia časť takzvaného obdobia „cez rok“. Bude trvať až do Pôstu. Čo sa týka nedeľnej bohoslužby slova, je toto obdobie typické tým, že sa v ňom v trojročnom cykle postupne číta niektoré zo synoptických evanjelií. No túto nedeľu sa ešte obzrieme za
Prvým januárovým dňom začína vo väčšine krajín sveta nový kalendárny rok. V rámci kresťanskej liturgickej tradície naň pripadá vyvrcholenie osemdňového slávenia Narodenia Pána. Latinský katolícky obrad ho do pokoncilovej reformy slávil ako deň Ježišovej obriezky. Súčasná riadna prax zasa zvýrazňuje materstvo jeho matky Márie a to v spojení s náukou o jej titule ako Bohorodičky (Theotokos). Všetky tieto aspekty odráža
Štvrtá adventná nedeľa nás približuje tesne pred Kristovo narodenie. Tradične to reflektuje aj jej bohoslužba slova. Evanjelium nás tohto roku v Matúšovom podaní vnesie uprostred rodinnej krízy, v ktorej si Jozef láme hlavu nad tým, čo si má počať so svojou tehotnou snúbenicou, ktorá nečaká jeho biologické dieťa (Mt 1, 18-24). Zmysel výsostne neštandardnej situácie mu
Druhá a tretia adventná nedeľa tradične patria Jánovi Krstiteľovi. Ten v túto nedeľu ohlasuje priblíženie sa nebeského kráľovstva (Mt 3,2). K tomu je pripojená Izaiášova vízia, ktorá v obraze ratolesti z kmeňa Jesseho vidí mesiášskeho kráľa, ktorý okrem iného bude podľa spravodlivosti (v pravde) súdiť chudobných (maličkých) (Iz 11,4). Čo takýto sociálny záujem očakávaného kráľa znamená dodáva Žalm 72.
V rímskom obrade sa nám blíži záver liturgického roka . Ten je už takmer sto rokov poňatý ako oslava Kristovej kráľovskej hodnosti. Kresťania už od počiatku v náväznosti na starozákonné prisľúbenia uznávali Ježiša za prisľúbeného panovníka. Je teda kráľom, ktorý logicky musí mať aj svoje kráľovstvo. Na aké kráľovstvo tu však myslíme? Pomôcť nám k tomu môžu
Posledné nedele cirkevného roka nás sprevádzajú čítania z Druhého listu Solúnčanom. Tento tradične Pavlovi pripisovaný spis je koncipovaný štýlom, ktorým formálne vo svojej štruktúre kopíruje a obsahom akoby dopĺňa list, ktorý bol do Solúna poslaný skôr. Aj preto je dnes veľkou časťou odbornej obce považovaný za pseudoepigraf, ktorého vznik sa datuje až do začiatku 2. storočia