Máme pred sebou záverečné nedeľné čítanie z Druhého listu Timotejovi. Nejde v ňom však iba o koniec jednej epištoly ale aj o živo predstaviteľný koniec života jeho autora. Ním je podľa tradície apoštol Pavol, čakajúci v rímskom väzení na definitívne a fatálne vyústenie jeho nezávideniahodnej situácie. Avšak podľa názoru mnohých odborníkov, ktorí pastorálne listy považujú za pseudoepigrafy, sa jedná
Nový Zákon neobsahuje osobitý biblický spis, ktorý by bol v celku koncipovaný v poetickej forme. Také poznáme iba v Starom zákone. Asi najznámejším príkladom je Kniha Žalmov. No patrí sem prakticky celá „Múdroslovná literatúra“ od starobylého Jóba, Prísloví, Veľpiesne a Kazateľa až po helenisticky ovplyvneného Sirachovca a Knihu Múdrosti, ktorá pravdepodobne vznikala až v novozákonnej dobe. Nadôvažok sú v podobnom štýle
Pred tým než sa budúci týždeň prehupneme do Druhého listu Timotejovi, zavŕšime túto nedeľu ten Prvý. V ňom si vypočujeme záverečné povzbudenia a rady, aké dáva lídrovi miestnej kresťanskej komunity apoštolský autor tohto spisu. A teda. Aký by mal byť vodca kresťanského spoločenstva. Predovšetkým sa má vyvarovať pokušeniu finančne sa cez svoju službu finančne obohatiť. Hoci to
Prvý list Timotejovi patrí v zaužívanom kánonickom poradí biblických kníh k prvému spisu novozákonnej skupiny známej ako tzv. „pastorálne listy“. Okrem neho tu patria aj Druhý Timotejovi a list adresovaný Títovi. S ostatnými Pavlovými listami ich spája meno uvedeného autora. Ich osobitosť spočíva v tom, že sú adresované nie komunite, ale konkrétnemu spolupracovníkovi a že sa svoj takmer celý
V postupnom čítaní Listu Kolosanom sa dostávame k pasáži, ktorú si máme možnosť vypočuť každoročne na Veľkú noc. Tentoraz s dodatkom veršov s praktickou aplikáciou. Celý text zamyslenia nájdete tu. Z listu Kolosanom (3, 1-5. 9-11): Bratia, ak ste s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po
16. nedeľa v cykle C nám počas liturgie servíruje druhú porciu z Listu Kolosanom. Po minulotýždňovom hymne „o vyvýšenom Mesiášovi“ (1,12-20 + 21-23), ktorý v liste nasleduje hneď po úvode (1,1-11), nadväzujeme hneď na časť, ktorá vzbudzuje mnohé prekvapivé otázky ale aj odpovede. Jej téma by sa dala zhrnúť do nadpisu „O trpiacom apoštolovi“.
Ani sme sa nenazdali a už sme s nedeľným čítaním Listu Galaťanom na konci. Na liturgii si z neho vypočujeme jeho záverečné verše. A to autenticky priamo z Pavlovej ruky. Čo sa tým myslí? Pavol často svoje listy nepísal ale diktoval. Svedčia tom záverečné verše, v ktorých je zdôraznenie, že ich píše vlastnou rukou. Išlo o akýsi druh podpisu, ktorým
S návratom liturgického obdobia „cez rok“ sa pri druhých nedeľných čítaniach opäť zameriame na kontinuálne čítanie vybraných pasáži z niektorých novozákonných listov. Konštelácia súčasného liturgického roka nás v túto 12. nedeľu privádza k listu Galaťanom a to hneď už do jeho 3. kapitoly. Patrí sa preto stručne si tento spis predstaviť. Ide o jeden z autentických Pavlových listov. To znamená,
Čo nám na Turíce o Duchu hovorí Pavol? Tohtoročná liturgia dáva možnosť zahĺbiť sa do teologicky hutného textu z 8. kapitoly listu Rimanom. Jej predchádzajúci kontext nadväzuje na Pavlovu polemiku ohľadom platnosti židovského zákona pre život kresťana. Zjavne tým reaguje na v tej dobe silné názorové prúdy tkzv. „židokresťanov“, ktorí podmieňovali prijatie Krista prijatím viery a praxe vyvoleného
Naša nedeľná lektúra Apokalypsy sa chýli pomaly ku koncu. Už druhý týždeň za sebou sa nachádzame v predposlednej kapitole tejto najtajomnejšej knihy Nového Zákona. V jej závere sa po katastrofických scénach vizionárovi predstavuje ako to bude vyzerať, keď nakoniec definitívne vyhrá dobro. Jedným z hlavných motívovo celej knihy je boj medzi diablom a Baránkom, ktorý predstavuje zmŕtvychvstalého Ježiša