Posledná kapitola Markovho evanjelia stavia pred exegétov a teológov nevšednú problematiku. Jej druhá časť (verše 9-20) je očividne neskorší dodatok. Slovami „Keď ráno v prvý deň týždňa vstal z mŕtvych„ sa začína akoby samostatné nové rozprávanie, ktoré je ťažko nadviazať na predchádzajúci text. Navyše tento úsek pôsobí ako nejaký súhrn v ktorom sú v krátkosti poskladané informácie
Na Kvetnú nedeľu býva zväčša v centre pozornosti evanjeliové čítanie o Ježišovom slávnostnom vstupe do Jeruzalema. To sa však v liturgii číta len v úvodnom obrade. V centre a, môžeme povedať, aj vo vyvrcholení bohoslužby slova stojí čítanie Pašií t.j. udalosti Ježišovho utrpenia a smrti. V liturgickom roku B sa na Kvetnú nedeľu čítajú Pašie z Markovho evanjelia. Zamerajme sa teda na to, ako
Scéna príchodu Grékov hľadajúcich Ježiša sa nachádza už po jeho vstupe do Jeruzalema (Jn 12,12-19). Ide o veriacich v židovské náboženstvo, ktorí pochádzajú z pohanského prostredia a zúčastňovali sa púte na Veľkú noc. Ich žiadosť, sprostredkovaná apoštolmi Filipom a Ondrejom, dáva Ježišovi príležitosť, aby v Jánovom evanjeliu predniesol svoju poslednú verejnú reč (v. 23-36). Tá je na viackrát prerušená hlasom
Henry Ossawa Tanner - Ježiš a Nikodém Dnes máme pred sebou poslednú časť z nočného rozhovoru medzi Ježišom a Nikodémom z tretej kapitoly Jánovho evanjelia. Táto časť sa začína Ježišovou odvolávkou na udalosť z dvadsiatej prvej kapitoly Knihy Numeri. Podľa rozprávania biblického príbehu, po tom, čo izraelský ľud na ceste púšťou reptal proti Bohu a Mojžišovi,
Jánovo evanjelium umiestňuje udalosť vyčistenia chrámu na začiatok verejného účinkovania, hneď za prvé znamenie na svadbe v Káne. Na rozdiel od neho, synoptici (Mt 21,12-17; Mk 11,15-17; Lk 19,45-46), ho uvádzajú počas záverečného pobytu v Jeruzaleme. Tým ale rozdiely nekončia. Medzi odborníkmi dnes nie je zhoda, či sa Ján snažil prebrať správu zo staršej tradície. Jasné
Udalosť Ježišovho premenenia na vysokom vrchu nás spája s jedným z najvýznamnejších momentov izraelského národa: dar Zákona a Zmluvy na hore Sinaj. Evanjelista nás odkazuje na knihu Exodus a jej kapitoly 19–31. Po uzavretí zmluvy vyliatím krvi býčkov na oltár a pokropením ľudu, Mojžiš vystupuje na vrch, zostupuje Pánova sláva a zahaľuje vrch šesť dní. Potom Boh volá Mojžiša k sebe (porov.
V postupnom nedeľnom čítaní z Markovho evanjelia bola vynechaná pasáž 1,12-13, ktorá hovorí o Ježišovom pokúšaní na púšti. Dôvodom bolo, že latinská liturgia túto časť z Nového Zákona vyhradzuje pre prvú pôstnu nedeľu. Prepája sa tak myšlienka 40 dňového pôstneho obdobia a rovnako dlho trvajúceho pobytu Krista na púšti. Stručnosť autorovho štýlu sa v Markovom evanjeliu podpísala aj pod tento
Prvé čítanie nás pozvoľna uvádza do kontextu evanjeliovej udalosti. Liturgický úryvok z Knihy Levitikus je veľmi skrátený. Samotná Kniha venuje téme malomocenstva celé dve obsažné kapitoly. Najmä, keď čítame kapitolu 13, máme pocit, akoby sme čítali detailnú príručku pre lekárov, ako správne určovať diagnózu. Text je určený kňazom, ktorí vykonávali túto úlohu vo vtedajšej spoločnosti. A ako
Marek čitateľa svojho evanjelia nešetrí. Už v prvej kapitole ho po predstavení hlavnej postavy, cez stručne vyrozprávané epizódy, vťahuje do deja Ježišovho verejného účinkovania. V rámci tejto úvodnej kapitoly sa nachádza aj opis typického Ježišovho „pracovného dňa“. Ten je umiestnený v pobrežnom mestečku Kafarnaum, ktoré sa tak stáva akousi Ježišovou centrálou, „východzim bodom“ (1,21-34). Opísaným dňom je
Udalosť v Kafarnaumskej synagóge z dnešného evanjelia je Ježišovo prvé verejné vystúpenie opísané podrobne. Doteraz nás evanjelista informoval len všeobecne o Ježišovej činnosti: „Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie Kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1,14-15). Potom sme boli svedkami toho, ako dva páry bratov, rybárov, povolal, aby ho nasledovali,