Na tejto stránke nájdete zamyslenia nad nedeľnými evanjeliovými čítaniami podľa liturgického kalendára Rímskokatolíckej cirkvi ako aj zamyslenia nad inými textami Svätého písma.
Zamyslenie – 6. veľkonočná nedeľa v roku A (Jn 14,15-21)
Konkrétnym prejavom lásky k Ježišovi je zachovávanie jeho prikázaní. Pri týchto slovách sa treba rozpamätať najmä na knihu Deuteronómium. Najmä tam nachádzame rovnakú myšlienku, avšak vo vzťahu k Bohu: láska k Bohu sa prejavuje zachovávaním jeho prikázaní. Ako
Zamyslenie – 5. veľkonočná nedeľa v roku A (Jn 14, 1-12)
Druhú polovicu veľkonočných nedieľ nás budú sprevádzať úryvky z tkzv. „Ježišovej rozlúčkovej reči“. Tú v Jánovom evanjeliu tvoria kapitoly 13. – 17. Celá je zasadená do scény, ktorú viac zo synoptických evanjelií poznáme ako posledná večera. Nasledujúce
Zamyslenie – 4. veľkonočná nedeľa v roku A
Ježišova reč z evanjeliového čítania 4. veľkonočnej nedele v roku A je časťou väčšieho celku, ktorý siaha v 10. kapitole Jánovho evanjelia až po verš 21. V tomto celku môžeme ľahko vnímať jeho štruktúru, ktorá môže pomôcť k jasnejšiemu
Zamyslenie – 3. veľkonočná nedeľa v roku A (Lk 24, 13-35)
Zjavenia zmŕtvychvstalého Ježiša nám v Evanjeliách podľa Lukáša a Jána prinášajú dvojznačné posolstvo. Na jednej strane nás chcú uistiť, že ide o tú istú osobu, s ktorou strávili apoštoli niekoľko rokov predtým a ktorú videli umrieť na kríži.
Zamyslenie – 3. pôstna nedeľa v roku A (Ex 17, 3-7)
Našou ďalšou zastávkou na pôstnej púti naprieč dejinnými spásy je Sinajská púšť. Počujeme o tom, ako tam Izrael reptá. Nie prvý raz. Ani posledný. Sleduje národ, ktorý len nedávno prešiel cez radikálnu zmenu svojich okolností.
Zamyslenie – 2. pôstna nedeľa v roku A (Gn 12, 1-4a)
Liturgia nám počas pôstnych nedieľ priam „evolučne“ predstavuje, ako sa vyvíjal vzťah medzi Bohom a ľudstvom do príchodu Krista. Prví ľudia zlyhali. Ich potomkovia na tom neboli o nič lepšie. Nepomohla ani potopa. Preto to trpezlivý
Zamyslenie – 1. pôstna nedeľa v roku A (Gn 2, 7-9; 3, 1-7a)
Malo to byť všetko dobré. Prvé čítania pôstnych nedelí veriacich vedú kľúčovými momentami dejín spásy. Tie predstavovali Bože zásahy a prísľuby, ktoré dvíhali ľudstvo a upriamovali ho na budúcnosť. Na toho, ktorý mal prísť. Začíname na
Zamyslenie – 6. nedeľa v roku A (Sir 15, 16-21)
Otázky ohľadom dobra, zla, slobody a svedomia kolovali po ľudských mysliach odpradávna. V čase, keď sa vo východnom Stredomorí na vrchol vplyvu dostala grécka kultúra, špekulácie filozofov sa dotýkali a zosmiešňovali myslenie a zvyky všetkých barbarov naokolo. Medzi
Zamyslenie – 5 nedeľa v roku A (Iz 58, 7-10)
Náš úryvok je vyňatý z tretej časti Knihy proroka Izaiáša. Je určený ľudu, ktorý sa snaží obnoviť národ a náboženstvo po návrate z babylonského vyhnanstva. Napriek prísľubom a očakávaniam sa však ľuďom nedarí. A tak zaznievajú výčitky. Oplatí sa
Zamyslenie – 4 nedeľa v roku A (Sof 2, 3; 3, 12-13)
Blíži sa katastrofa. Všetky snahy o obrodenie stroskotali. Skazené elity si o sebe myslia, že sa nič vážne nedeje. A vidiecka chudoba už ani nerieši, kto sa bude po nich bude voziť. Približne v takej situácii zaznievajú slova
Zamyslenie – 3 nedeľa v roku A ( Iz 8, 23b – 9, 3)
Boli to časy plné strachu. O vojne a smrti. Boli to časy blížiacej sa temnoty. Správy o tom, ako národy strácali celé svoje krajiny kolovali od domu do domu. A tu prísľub svetla. Historicky možno našu pasáž z Izaiáša
Zamyslenie – 2 nedeľa v roku A (Iz 49, 3. 5-6)
Prorok ukazuje na muža. Na muža, ktorý bol ich praotcom – na toho, kto dozrel z individuality na veriaceho v Boha svojich otcov. Ide o Jakuba. Jakub utekal pred svojím otcom a matkou, aj pred
Zamyslenie – Krst Pána v roku A (Iz 42, 1-4. 6-7)
Boha vnímame právom ako pána celého sveta. Kresťanstvo však prichádza s revolučným obrazom, ktorý bol v staroveku pohoršujúci. Boh ako služobník. Nie je však pravda, žeby o tom Starý zákon mlčal. Najvplyvnejší prorocký spis Izraela určite nesie
Zamyslenie – 2. nedeľa po vianociach (Sir 24, 1b-2. 12-16)
Vianoce sú čarovný čas. Patria sem koledy a najkrajšie náboženské piesne. Atmosfér radosti z vtelenia si priam vyžaduje aj poéziu. No popri ľudovej tvorbe sa v hlbšom a vážnejšom tóne k tomu vyjadrujú aj biblickí básnici. Asi najznámejším
Zamyslenie – Sviatok Svätej rodiny v roku A (Sir 3, 3-7. 14-17a)
Úcta k svojim rodičom patrí k základným pilierom biblickej náuky. Nie nadarmo je vyjadrené v jednom z desiatich Božích prikázaní. Túto náuku rozvíjal aj Ježiš (porov. Mt 15,4-6). Veľmi realisticky nám o tom v nedeľu Sv. rodiny hovorí aj iný
Zamyslenie – 4. adventná nedeľa v roku A (Iz 7, 10-14)
Niekedy sa stáva, že človeku, ktorý sa už nachádza v ťažkostiach, Boh akoby ako odpoveď pridelil ešte ďalšie starosti. Príkladom je muž z rodu kráľa Dávida, ktorý riešil existenčné otázky. Ich vyriešenie malo zásadne
Zamyslenie – 3. adventná nedeľa v roku A ( Iz 35, 1-6b. 10)
Pánova pomsta evokuje niečo veľmi tragické. A tak to aj v 34. kapitole Izaiáša je. Avšak len pre nepriateľov Jeruzalema. Hneď v ďalšej kapitole jeho pomsta prináša pre vyvolený ľud požehnanie. A tak odplata zo strany Boha skôr
Zamyslenie – 3. adventná nedeľa v roku A
Ježišovo evanjelium neprestáva prekvapovať. Ako sa zdá z dnešnej pasáže, prekvapilo aj Jána Krstiteľa. Ten napriek tomu, že počuje o Ježišových skutkoch a napriek tomu, že už na začiatku Ježišovej činnosti mal jasno, že
Zamyslenie – 2. adventná nedeľa v roku A ( Iz 11, 1-10)
Izaiáš, cítim sa ako práve vyrúbaný les. Niet budúcnosti, niet nádeje. A ty to predpovedáš. Čo mám očakávať? Že aj z pňa ešte niečo vzíde? Po proroctve o budúcom potomkovi hovoríš o niečom nepredstaviteľnom.
Zamyslenie – 1. adventná nedeľa v roku A (Iz 2, 1-5)
Typickým štýlom starozákonných prorokov je striedanie varovaní pred súdom s prísľubmi budúcej slávy a obnovy. Kým prvé upozorňovali na zničenie, druhé dávali poslucháčom nádej, ktorá je hlavnou témou adventného obdobia, v ktorom očakávame príchod